Ako si vybrať ten najlepší olivový olej? Aké má vlastnosti a účinky? V tomto článku nájdete test a mnoho tipov.
Pri chudnutí používame extra panenský olivový olej často ako jediný tuk v kuchyni. Preto sa oplatí, ak venujete trocha času výberu. Tento článok vám s tým pomôže.
Samozrejme, pri chudnutí by ste prednostne mali jesť potraviny, ktoré obsahujú prirodzený tuk. Orechy (denne aspoň niekoľko!), ľanové semená, avokádo, sójové výrobky. Trocha tuku je aj v ovsených vločkách, rôznych rastlinných nátierkach či v ostatných potravinách. Až potom, keď vám zostane „voľný“ priestor na to, aby ste zjedli trocha tuku navyše, siahnite po olivovom oleji.
Aj vy občas stojíte v hypermarkete a neviete, ktorú fľašku naložiť do košíka? V tomto článku získate návod. Obávam sa však, že nákup v hypermarkete vám prinesie skôr priemerné uspokojenie.
Aj v hypermarkete sa dá kúpiť dobrý olej. Dobrý - to je tak na trojku. My chceme jedničku.
A preto začnime od začiatku. Pri výbere olivového oleja je dosť vypuklým problémom jav, ktorý sa nazýva informačná asymetria. Predajca má všetky informácie, zákazník často vôbec žiadne. V takom prostredí sa zákonite objavia tieto problémy:
Olivový olej však používame nielen pre jeho chuť, ale aj pre jeho účinky na zdravie. Povedzme si teda niečo aj o tom. Až potom môžeme lepšie posúdiť, či sa oplatí hľadať kvalitu, alebo len cenu.
Začnime tým, aké druhy sa u nás dajú kúpiť. Akosť oleja je v Európskej únii rozdelená do troch stupňov.
V ďalšom texte sa už budem venovať len extra panenskému oleju. Nižšiu akosť nekupujte. Pri chudnutí ho miniete málo, takže nie je dôvod šetriť. Preto som do testu iné oleje ani nedával.
Vždy pracujte s najkvalitnejším olejom, aký si môžete dovoliť a aký zoženiete. Rozdiel v chuti je veľký a chceme, aby mal aj priaznivé účinky na zdravie.
Poďme si teraz spraviť rýchlokurz, ako sa má panenský olivový olej správať pri izbovej teplote.
Kyslosť je ďalší parameter, ktorý si zaslúži vašu pozornosť. Kyslosť je údaj, ktorým sa dá vyjadriť zastúpenie voľnej kyseliny olejovej. To nám asi nič nepovie. Nerobte si s tým ťažkú hlavu. To nech si riešia chemici. Stačí si pamätať, že čím nižšie číslo, tým lepšie.
Absolútna väčšina olejov, ktoré kúpite v bežných obchodoch tento základný parameter neuvádza. Že by výrobcovia na to pozabudli? Hmm. Skôr je to signál, že sa asi nemajú veľmi čím pochváliť.
V prípade, že výrobca tento parameter uvádza, je to znak dôveryhodnosti. Nie síce jediný, ale užitočný.
Kyslosť je daná tým, aké množstvo voľných mastných kyselín obsahuje olivový olej. Je to chemický parameter, nie niečo, čo by ste cítili v chuti. Nízku kyslosť má olej, keď je vyrobený z plodov vysokej kvality a správnym spôsobom. Oleje najvyššej kvality mávajú kyslosť pod 0,35.
Štandardy kyslosti olivových olejov:
Oleje najvyššej kvality mávajú kyslosť okolo 0,2. No aj olej s kyslosťou 0,8 je stále veľmi dobrý.
Bio verzus nebio. V dnešnej dobe je parametrom aj to, či olej bol dopestovaný za dodržania pravidiel, aby mohol niesť označenie BIO. Označenie BIO teda môže byť signálom, že olej asi bude v poriadku. Záruky ani v tomto parametri neexistujú. Kto chce podvádzať, ľahko môže klamať aj v tomto údaji.
Výrobca. Ak ale na oleji je možné zistiť od akého výrobcu pochádza, je to dobrým signálom. Výrobcovia nemôžu riskovať že by prípadná kontrola našla problém. Často sú hrdí a záleží im na to, že dodávajú prvú akosť tovaru. Aj podozrenie na nekalé praktiky by ich mohlo obchodne zničiť.
Dohľadateľnosť výrobcu sa často skrýva pod skratkou CHZO, ktorá znamená "chránené zemepisné označenie", alebo "chránené označenie pôvodu". Na zahraničných olejoch to budú skratky rovnakého významu ale zo slov v danom jazyku, napríklad PDO, alebo P.D.O., alebo DOP, prípadne IGP v Taliančine. Ide o to, že výrobca oleja je dohľadateľný.
Aký je dátum spotreby? Parameter, ktorý sa oplatí sledovať je aj záručná doba. Vieme, že olivový olej má pri dobrom uskladnení trvanlivosť asi rok a pol. Potom je síce stále dobrý, ale už klesá obsah zdraviu prospešných látok. Preto dobrým pravidlom bude, aby ste kupovali najradšej olej z tohoročného zberu. Ak rok zberu nie je uvedený, môžete sa riadiť tým, že olej by mal mať trvanlivosť ešte aspoň jeden rok.
V tomto videu rozprávam o základných vlastnostiach oleja.
Energetická hodnota olivového oleja obsahuje na 100 gramov
Energia: 3750 kJ (to je asi 895 kcal), obsah tuku je 99 gramov. Z toho
Príklad uvedených výživových hodnôt na etikete oleja. (Mimochodom chybne uvedený údaj, viac nižšie.)
A ešte raz energetická hodnota olivového oleja - nech si nemyslíte, že to je tak jednoduché.
Všimite si, že rôzni výrobcovia sú schopní 822 kcal prerátať na rôzne kJ. Z toho vyplýva, že niekto z nich si údaje cucá z prstu. Prevod kJ na kcal sa robí tak, že kcal násobíte 4,1868 čo nesedí ani na jednom z týchto etikiet.
Všimnite si obsah tuku je raz uvedený ako 91,4 gramov a inokedy 100 gramov. Problém je v maličkosti, ktorú si málokto na prvý pohľad všimne:
Štandardom je uvádzať energetické hodnoty v gramoch. Niektorí výrobcovia ich ale uvádzajú v mililitroch. Tak vzniká chaos.
No 100 gramov oleja nie je 100 mililitrov tak, ako to platí u vody. Olej je ľahší, ako voda. Litrová fľaša oleja má len okolo 900 až 930 gramov. Práve som to vážil. Tak vznikne chaos, ak niekto uvádza výživové hodnoty na mililitre a nie na gramy. Potom je tých 91 gramov oleja na 100 mililitrov korektné číslo. Asi marketingový trik - aby olej vyzeral o niečo diétnejší, než olej konkurencie.
Iný príklad výživových hodnôt. Tu už je obsah tuku v oleji uvedených na 100 gramov. Podobné čísla máva olivový olej aj v energetických tabuľkách.
Takto vyzerá časť výpisu v potravinových tabuľkách.
Tu si to rozdeľme na skladovanie u výrobcu, či predajcu a až potom u vás doma.
Skladovanie u predajcu: Aby si olivový olej uchoval svoje prospešné vlastnosti, musí byť skladovaný tak, aby sa minimalizovala prípadná oxidácia. Preto akostné oleje dobrí výrobcovia balia do tmavých obalov:
Tma oleju pomáha vydržať dlhšie. Určite nebýva vhodné siahnuť po olejoch zabalených v plastovom obale. Tieto materiály môžu zhoršiť trvanlivosť oleja a zvyčajne signalizujú, že v nich nie je najkvalitnejší tovar.
Z týchto údajov si viete spraviť závery aj pre následné skladovanie u vás doma.
Ideálne je neskladovať oliváč príliš dlho. Jeho životnosť je zhruba rok a pol. Počítajte s tým, že kým sa od výrobcu dostane ku vám, prejde nejaký čas. Preto reálne počítajte skôr so skladovaním menej ako rok. Ideálne preto je na doma si kupovať len malé zásoby oleja.
Keďže olivový olej nemá rád vzduch, je výhodnejšie, ak používate menšie fľaše. Čím rýchlejšie otvorenú fľašu miniete, tým lepšie.
Tip: Najmä počas chudnutia sa vám neoplatí kupovať litrové balenie oleja. Keď budete za polovicou fľaše, už budete cítiť, že olej nemá tú chuť, vôňu a kvalitu ako keď bol čerstvý. Myslite na to, že ak denne miniete trebárs 10 až 20 gramov, litrovku budete spotrebovávať 2 až 3 mesiace.
Viem, že cena za väčšie balenie je atraktívnejšia. Ale štvrťlitrová fľaška je z dôvodu trvanlivosti proste výhodnejšia. Navyše pri dávkovaní z väčšej fľaše ľahko nalejete oveľa viac, ako keď lakomo črpkáte z dva a pol decovej.
V olivovom oleji sa nachádzajú mononenasýtené mastné kyseliny. Tieto látky sú známe aj tým, že pomáhajú znížiť cholesterol. Sú nevyhnutné pre mnoho reakcií v ľudskom tele. Fenoly obsiahnuté v panenskom olivovom oleji sú jednou z látok, ktoré nás môžu chrániť pred niektorými druhmi rakoviny. Olivový olej obsahuje aj známe omega 3 mastné kyseliny. Tieto látky priaznivo ovplyvňujú naše zdravie. Preto sa odporúča používať olivový olej aj ako prevenciu rôznych civilizačných ochorení.
Využíva sa však aj v kozmetike. Pridáva sa ako zložka v rôznych krémoch a mastiach, ktoré majú regeneračný účinok. Niektorí autori odporúčajú natierať olej na telo po opálení, alebo pri ošetrovaní ekzémov.
Pri tomto použití by som bol opatrný a radím radšej sa poraďte s lekárom. Z mojej skúsenosti totiž použitie olivového oleja napríklad na ruky, alebo na tvár skôr zvýrazní ich „vysušenosť“, než by pomohlo.
Z týchto dôvodov by som samotný olivový olej na tvár neodporúčal natierať. Olej sa síce na tvár naniesť dá, ale:
Pokiaľ hľadáte naozaj účinný prostriedok na regeneráciu a rehydratáciu pleti, odporúčam skôr arganový olej. Výsledky uvidíte rýchlo. Najmä až tak divoko nemastí a neleskne sa.
Všetky oleje majú podobnú farbu, aj cenu. Kto nie je expertom, ani chuť a vôňa nie sú parametrom, ktorý by pomohol. Aké vlastnosti teda môžete pri posudzovaní kvality do úvahy? Recenzie olivového oleja a články na tému ako rozpoznať kvalitu sú obľúbené. Nejaký časopis napíše senzačný článok na tému „TEST – ako si vybrať najlepší olivový olej?“. A už čítate o teste ohňom, mrazom a na konci možno zoznam olejov, ktoré si máte ísť kúpiť. Pri týchto článkoch časopisy vopred počítajú s tým, že čitateľ si nebude test doma opakovať. Jednoduchšie je dať like. Tisícky ľudí tak nájdu senzačný a „užitočný“ článok ako otestovať kvalitu oleja. Ale kto to doma skúsi? Asi nikto.
Ja som si tú prácu dal. Kúpil som si niekoľko olivových olejov. Otestoval som ich spôsobmi, aké sa bežne odporúčajú v našich aj zahraničných článkoch na tému ako otestovať olivový olej.
Prezradím výsledok: Žiadny z testov nie je spoľahlivý a dohromady sa nedozviete vôbec nič. Niečo by ste sa dozvedeli v chemickom laboratóriu. Ale to naozaj nie je bežne dostupný spôsob, ako si overiť každú fľašku oleja, čo chcete kúpiť. Preto som pre vás pripravil aj prehľadný postup, ako dosť pravdepodobne môžete vybrať kvalitný olej. Najskôr sa však pozrime na testy.
Kúpil som 7 rôznych bežne dostupných olivových olejov.
Viem, dalo by sa kúpiť oveľa viac olejov, ale rozpočet slovenského spisovateľa nie je vysoký. Olivový olej používam dlhodobo, takže si dovolím povedať, že výber je dostatočne reprezentatívny. Prosím, myslite na to, že som nehľadal najlepší olej! Hľadal som spôsob, ako identifikovať a izolovať aspoň tie najhoršie. Keby som hľadal špičkový olej, nekupujem v hypermarkete, ale v špeciálnom obchode.
Všetky oleje som nalial do rovnakých pohárikov, ktoré boli očíslované. Pri organoleptických testoch (nezdržal som sa, mne sa to slovo páči, po slovensky to zmamená že sme ich ovoniavali a ochutnávali) teda pri ochutnávaní sme nevedeli, ktorý olej chutnáme. Normálnym pohľadom sa nedalo vidieť číslo, ktorý olej práve posudzujeme.
Ako si teda vybrať ten najlepší olivový olej? Na prvý pohľad je všetko jasné a jednoduché. Skočím do obchodu a kúpim si ho.
Ktorý kúpiť? Čomu veriť? Každý predajca bude tvrdiť že jeho olej je prvotriedny, ale ostatné sú mu prinajmenej podozrivé.
Kým si budete vyberať oleje v hypermarketoch a v bežných obchodoch, väčšinou narazíte na zmesi rôznych olejov. To nemusí byť problém, ak ide o kvalitný olej. Výrobca sa tak môže snažiť dosiahnuť konkrétne chuťové vlastnosti. Žiaľ, zmes olejov + bežný obchod sú skôr signálom, že držíte v rukách nižšiu akosť oleja. Predsa len – ako zistíte, či všetky zmiešané oleje sú naozaj najvyššej kvality? Či do zmesky nie je primiešaný nejaký uležaný starší olej?
Občas prebehnú poplašné správy o obsahu DDT, či jedov (pesticídov) v olejoch. Alebo správy o škandáloch, kedy aj veľký a známy výrobca dodával pančovaný olej. Žiaľ, deje sa to. Aj preto je výhodné, ak si nájdete svojho menšieho dodávateľa, ktorý pracuje tradičným spôsobom. Niektorí výrobcovia dokonca umožňujú aj agroturistiku a na webstránkach vás pozývajú, aby ste sa k nim prišli pozrieť.
Uznávanejšie sú preto jednodruhové oleje. Pri nich sa dá dosledovať výrobca a teda zvyčajne aj kvalita.
Z akej oblasti si vybrať olej? V našej oblasti sú v predaji najčastejšie asi španielske, grécke a talianske oleje. Krajina pôvodu však o kvalite nehovorí vôbec nič. Z Talianska môžete doniesť rovnako dobrý, ale aj mizerný olej, ako z Grécka či Francúzska. V tomto vám neporadia ani dodávatelia a predajcovia oleja – ten, kto dováža grécke oleje vám bude tvrdiť, že Grécko je známe tým, že produkuje najkvalitnejší olej. No a v talianskej predajni vám povedia "Sì, si, signore" talianske oleje sú svetoznáme ako najlepšie...
Tak si vyberte. A najlepšie hneď niekoľko druhov, pretože faktom je, že každý z olejov má trocha inú chuť.
Viac informácií na etikete je vždy dobrým znakom. Musia to však byť konkrétne a vecné informácie. Nie marketingové táraniny.
Na etiketách bežného oleja sa zvyčajne dočítate len marketingovú vatu. Žiadne konkrétne údaje. Nič iné. To berte ako varovný signál.
Niektorí predajcovia ponúkajú až také marketingové bludy, ako že olivový olej je vyrobený priamo z olív. Aspoň viete, ho nelisujú zo slaniny.
Bežná etiketa olivového oleja. Veľké percento informácií sa netýka toho, čo chceme vedieť.
Aj tento olivový olej je - predstavte si - získaný priamo z olív.
Nenechajte sa teda obalamutiť dobre znejúcimi slovami. Hľadáte v názve extra panenský olej. Nie „čistý“, alebo „najlepší“.
To je situácia, ktorá priam zvádza niektorých výrobcov k tomu, aby nejakým spôsobom manipulovali s kvalitou oleja. Zisk z toho je lákavý a tak sa môže oplatiť trocha pančovať. Olivový olej je veľký biznis. Lenže my, ako zákazníci by sme chceli kvalitný. Nie imitácie, ani zmesky neznámeho pôvodu. Ale poďme späť do reality.
Inými slovami: nie je celkom jednoduché určiť, ktorý olej je kvalitný a ktorý nie. Ako si ďalej ukážeme, nedá sa to ani príliš otestovať. Nie v domácich podmienkach. Jediné, čo sa dá je investovať čas aspoň do krátkeho prieskumu trhu. Túto cestu vám odporúčam. Skôr, než poviete, že na to nemáte čas: ak veci venujete 20 minút či pol hodinku, nájdete si svoju značku. Svojho dodávateľa. Potom pri ňom môžete roky zotrvať. Takže tá úvodná investícia času sa vám jednoducho oplatí.
Kde teda kúpiť olivový olej? Začnime testom, ktorý som spravil. Z neho sa potom odvinie aj záver.
Ak sa v olejoch trocha vyznáte, chuť je ako test pomerne dôležitý parameter. Pokiaľ vám olej „zalieza“ a štípe niekde v oblasti zadnej časti úst, je to dobrý signál. Ten spolu s príjemnou vôňou, chuťou a farbou znamená že ochutnávate dobrý olej.
Náhodne aj nenáhodne vybraté oleje mali všetky takmer rovnakú farbu. Niektoré boli trocha mútne – to tie nefiltrované (olej číslo 3). Farba teda ako parameter určite nebude použiteľná. Na jej základe sa nedá povedať o kvalite prakticky nič. Najmä nie pre laika.
Každopádne – senzorické vlastnosti sú pri posudzovaní kvality veľmi významné.
Jednoducho olej vám musí chutiť!
Pri posudzovaní chuti oleja sa pracuje tak, že olej musíte nechať chvíľu na jazyku pôsobiť. Počkajte, aká chuť sa rozvinie. Potom by ste mali byť schopní postupne v chuti identifikovať niektoré charakteristické znaky:
Nedajte sa odstrašiť horkou, či pikantnou chuťou! Olej sa normálne nejedáva len tak samotný. Je iba jednou zo súčastí jedla a to nie vo veľkom množstve. Preto aj výrazná chuť bude v pokrme značne zmiernená. Mne sa v praxi osvedčili práve tie silné chute. Dodajú jedlu osobitý charakter. Ak vám chutia jemnejšie druhy, aj to je v poriadku, potom siahnite po olejoch s nižšou kyslosťou.
Medzi - výsledok testu: Testované oleje mali veľmi rozdielnu chuť. Tie, u ktorých som očakával najlepší výsledok nesklamali. Ochutnávali sme viacerí a každý si nakoniec vybral iného favorita. Z našich laických pocitov sme neboli schopní určiť, ktorý olej je najlepší, ale viac nám chutili jednodruhové oleje a menej tie z hypermarketu. Poháriky na ochutnávanie boli očíslované zospodu, nevedeli sme, ktorý olej ochutnávame. Inými slovami: postavte laika (ako som aj ja) ku niekoľkým pohárikom olivového oleja a určite nedokáže určiť, ktorý z olejov je lepší a ktorý horší.
Keďže účelom tohto článku nie je recenzia olivových olejov, nepublikujem výsledky. O tie tu teraz rozhodne nejde. Aj tak bude už v budúcej sezóne v predaji zas nový a trocha iný olej.
Ďalší parameter, ktorý môžete pri výbere oleja posúdiť je informácia o výrobcovi. Je možné nejakým spôsobom zistiť, kto olej vyrobil? Kde? Kedy? Ak áno, je to vždy dobrý signál.
Môžete na oleji nájsť takéto, alebo iné značky? Ak áno, môžete dosť rýchlo zistiť či ide o dôveryhodnú záležitosť. Tieto značky sú dobrým signálom.
Ďalší údaj, ktorý na etikete môžete niekedy nájsť sú umiestnenia oleja v prípadných súťažiach. Zvyčajne znamenajú, že ide o kvalitný tovar. Ak navštívite web dobrého výrobcu, zvyčajne tam nájdete aj podrobnosti o certifikáciách. Nepríjemné je, že certifikačných autorít je niekoľko a málokto má čas zisťovať si toľko informácií... Olivový olej predsa len vyrába veľa krajín. Každá uvádza svoje logá.
Každopádne, ako si ukážeme nižšie, je to len jeden zo signálov, ktoré môžete brať do úvahy pri výbere. Vždy môžete ísť na internet (aj v obchode ak máte pri sebe mobil). Možno výrobca na svojej webstránke uvádza nejaké podrobnosti. Ak nie, asi nehovoríme o oleji prvej akosti.
Príklad použitia podobných symbolov na fľaške kvalitného oleja. Ak máte v predajni mobil, za pár sekúnd si viete pozrieť stránky o čo ide. (Viem, ak práve neviete po Grécky, či Taliansky vyzerá to hrozivo. Ale automatický preklad textu umožní aspoň zhruba sa zorientovať v tom, čo výrobca na webe píše.)
Najmä - ako si ešte povieme - ak máte proti sebe dva oleje. Jeden s certifikátmi a známym výrobcom a jeden bez akýchkoľvek informácií zato však predstavte si to - vyrobený priamo z olív.
Na druhej strane výrobca možno uvedie údaje o kyslosti (acidite) daného oleja. To je vždy signál, že je to olej kvalitný. Predavači sú už takí:
Pohľad na etiketu výrobcu ktorý udáva kyslosť. Hľadáte slovo Acidity. Hodnoty pod 0,30% sú signálom, že asi ide o prvotriednu kvalitu.
Iný príklad ako vyzerá označenie kyslosti olivového oleja.
Medzi - výsledok testu: Testované oleje z hypermarketov neobsahujú žiadne informácie v tomto smere. V biopredajniach sa tu a tam niečo zistiť dá. V špecializovaných predajniach na olivové oleje sú podrobné údaje štandardom.
Olivový olej je zvyčajne asi do teploty 7 až 10 stupňov celzia tekutý. Ako ho budete ochladzovať, tak bude postupne trocha tuhnúť. Kvalitný olej obsahuje mononasýtené mastné kyseliny, ktoré pri nízkych teplotách rýchlo menia svoju konzistenciu, hustnú a rýchlo tuhnú. Rôzne druhy olív sa potom budú správať vždy trocha inak.
Na internete sú stovky článkov, ktoré tvrdia, že ak olivový olej pri podchladení netuhne, je to falošný olej. Toto tvrdenie však nie je spoľahllivé. Nemôžete sa tým riadiť.
Preto sa nedá z tohto testu spraviť žiadny objektívny záver. Je to však prinajmenej jeden zo signálov.
Pohľad na testované oleje zvrchu. Vidíte, že niektoré v chladničke zostali celkom tekuté a iné sú takmer stuhnuté.
Rovnaký výjav z iného uhla.
Detail.
Pohľad zboku. Úplne číry olej. Tento hypermarketový olej stuhol až v mrazničke.
Pohľad zboku na čiastočne vyzrážaný olej z chladničke.
Iný olej v rovnakej teplote. Teda skôr v rovnakej zime (0kolo 3 stupne.)
S postupným ochladzovaním oleje hustli, každý vytváral trocha inú štruktúru.
Medzi - výsledok testu: Testované oleje v chladničke tuhli. Tie, ktoré boli podľa "papierov" kvalitné, hustli trocha skôr. Teda pri vyššej teplote. Tie, ktoré som kúpil v hypermarketoch potrebovali na hustnutie nižšie teploty a správali sa trocha inak.
Ak teda olej v chladničke začína hustnúť, je to dobrý znak, ale nedá sa na to spoľahnúť.
Ďalší internetom "zaručený" test kvality olivového oleja je olejová lampa. Tvrdenie v mnohých internetových článkoch je také, že ak zapálite knôt, ktorý živý prvotriedny extra panenský olej, tak horí krásne a bez dymu. Pokiaľ však bude plameň živený falzifikátom, objaví sa dym.
Žiaľ, tento test vám veľmi pravdepodobne nepomôže. Skúšal som to.
Stačí do oleja namočiť knôt, držať na pinzete a zapáliť. Okamžite zistíte, že týmto spôsobom nerozlíšite, či ste kúpili fake olej, alebo prvú akosť.
Tip: ak si to chcete vyskúšať, knôt sa dá bežne kúpiť v textilnej galantérii.
Všetky oleje horeli rovnako a bez dymu.
Vpravo kontrolná vzorka slnečnicový olej. Ten horí s viditeľným tmavým pásikom dymu.
Medzi - výsledok testu: Testované oleje horeli rovnako a nebolo možné posúdiť, či niektorý je lepší, alebo horší. Predpokladám, že aby sa objavil dym, musel by byť olej naozaj veľmi problematický.
Tak v prvom rade dobrá správa pre hasičov: test ohňom môžeme zrejme z našich pokusov pokojne a navždy vyraziť preč.
Nič z doteraz uvedených vlastností olivového oleja samo o sebe ešte nie je úplnou zárukou kvality.
Skúmať certifikáty a ich pravosť je dobré, ak je vaším koníčkom detektívna práca. Normálny človek na to nemá čas. Aj potom je otázka, či ten olej dovozca nenechal stáť niekde v horúčave... Poradiť sa v obchode nemusí vždy priniesť výsledky – predavač môže poradiť zle. Chtiac, alebo nechtiac. Možno by ste sa teda chceli orientovať podľa ceny. Čím nižšia je cena, tým podozrivejší olej. Myslite však na to, že v niektorých krajinách Európskej únie môžu byť výrobcovia subvencovaní zo štátnych dotácií. To potom môže znížiť cenu oleja v porovnaní s výrobcami z iných krajín. Zároveň ani podvodníkom nič nebráni zvýšiť cenu a vyvolať ilúziu, že predávajú kvalitu.
Ako teda rozhodnúť? Pripravil som pre vás rýchlu tabuľku. Úvaha je veľmi jednoduchá. Jednotlivé informácie nemajú silnú vypovedajúcu hodnotu. Avšak ak sú viaceré spolu, to už môžu napovedať všeličo. Aha:
Olej teda teoreticky môže dostať 20 odpovedí "áno". V praxi však stačí, ak olej získa aspoň niekoľko "áno".
Inými slovami - je veľa zákazníkov, ktorí si bez problémov kúpia akýkoľvek olej. Nerobia problémy, na nič sa nepýtajú a jediné čo ich zaujíma, je cena. Netreba falšovať certifikáty, ani budovať internetovú ilúziu, že výrobca je super kvalitný. Nemá to zmysel a neoplatí sa to.
Viem, znie to zúfalo, koľko rôznych parametrov by ste mali odrazu sledovať. Na druhej strane, akokoľvek to vyzerá zložito, ide to nečakane rýchlo. Aha:
No a nakoniec:
Zvažoval som, či sem mám dávať tipy na Slovenských predajcov oleja. Určite nejakých vynechám, nespravil som to zámerne. Čestne prehlasujem, že so žiadnym z týchto predajcov nemám žiadny vzťah. Títo predajcovia sú tu napísaní preto, že si u nich viete olej objednať aj cez internet. Okrem nich je mnoho malých predajní vo viacerých mestách na Slovensku, kde kúpite prvotriedne oleje.
Ak máte možnosť kupovať vo veľkoobchode Metro, často tu nájdete veľmi kvalitné oleje. Plechovkové balenia P.D.O. olejov stoja hneď vedľa lacnejších druhov, stačí si pozrieť etikety a rozhodnete sa ľahko.
V Metre býval takýto kanister s olivovým olejom. (V súčasnosti tam už nebýva, ale dá sa kúpiť už vo fľašiach.) Chuťovo patrí k tým najlepším olejom, ktoré sa u nás dajú bežne kúpiť. (Nepočítam teda špeciálne obchody s olivovými olejmi). Má výraznú chuť, ktorá v ústach štípe tak ako má. Cena je príťažlivá. Vôňa vám pripomenie dovolenku, ak ste niekedy boli pri mori. No a asi takto je ten olej popísaný:
Čapovanie oleja z takéhoto sudu má skrátenú odporúčanú dobu použiteľnosti. Najmä ak vidíte, že v sude už je málo oleja, bude lepšie minúť ho rýchlo. V takýchto veľkoobchodoch sa však olej míňa pomerne rýchlo, takže býva výborný.
Pozrite si aj stránky, ktoré dohliadajú na akosť oleja. Z najznámejších sú to napríklad:
Stále hovoríme a budeme hovoriť len o extra panenskom olivovom oleji. Môžete ho používať napríklad takto:
Pozastavím sa. O panenskom oleji je známe, že nie je vhodný na dlhšiu tepelnú prípravu, napríklad na vyprážanie, alebo fritovanie. Dôvody sú dva:
Tento zákaz používania oleja v teplej kuchyni sa nás netýka. Prečo?
Pri chudnutí, alebo zdravom stravovaní nič nevyprážame, nefritujeme, nepotrebujeme opekať za tak vysokých teplôt.
Preto sa v šetrnej kuchyni môže pokojne používať jeden oliváč na všetko. To že je drahší je len výhoda. Aspoň tam nenažblnkáte pol fľaše na polovicu kuracích pŕs.
V kuchyni sa niekedy dajú využiť ešte špeciálne oleje, alebo balenia:
Bleskový recept na olivový olej s chlebom:
Do misky dajte trocha olivového oleja. Prisoľte parmezánom a pridajte nastrúhaný cesnak. (Cesnak nechajte po nakrájaní najskôr pár minút postáť). Frknite kurkumu. Asi 80 až 100 gramov celozrnného chleba alebo pečiva povytierajte a máte mimoriadne chutné jedlo aj pri chudnutí!
Iný príklad receptu kde olivový olej je už v názve:
Špagety aglio e olio. Oproti originálnej receptúre používam tento postup: Do panvice črpnem olivový olej. Množstvo podľa toho, pre koľkých ľudí sa varí. Ak chudnete, tak okolo 10 až 15 gramov oleja na tanier je primerané množstvo. (Viem, mááálo...) Zohrejem ho, ale len trocha. V horúcom oleji nechám chvíľu restovať trocha cesnaku. Ak sú, pridám čili papričky, ak nie sú, dám sušené. Z balkóna odstrihnem tymián, alebo majorán. To všetko v olivovom oleji ktorý je len horúci pustí trocha chuti. Uvarené celozrnné špagety precedím a zmiešam v panvici s ingredienciami. Nakoniec pridám trocha parmezánu. Ak musíte jesť málo soli, varte špagety vo vode bez soli a prisoľte ich až po uvarení. Zjete výrazne menej soli a chuť utrpí len trocha. V mene zdravia to za to stojí. Toto jedlo máte hotové za 15 minút a je vynikajúce. Pri chudnutí je vhodná porcia sušených špagiet okolo 80 gramov. Môžete ozdobiť olivami.
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.