Ak už máte obézne dieťa, rozhodne mu nezačnite dávať nejakú diétu, aká sa dá nájsť v časopise! Ani v knihách o chudnutí pre dospelých! Dieťa má iné výživové potreby a preto je zloženie stravy typické pre chudnutie dospelých celkom nevhodné pre chudnutie u detí. U detí nepoužívajte ani výpočet BMI. Tieto čísla platia len pre dospelých. Zakázal som, čo sa dalo.

Čo teda robiť ak máte obézne dieťa, alebo dieťa, ktoré trpí nadváhou?

• Naštudujte si zásady, ako sa má dieťa stravovať. Dodržiavajte ich. Nebude to ľahké - deti majú svoje nezdravé jedlá radi.
• Naštudujte si základy racionálnej stravy pre dospelých a začnite ich dodržiavať. Vy ste pre svoje deti príkladom. Ak vy budete jedávať čipsy, fasfood, piť alkohol a fajčiť, nemôžete očakávať, že vám vyrastie zdravé dieťa so vzťahom k racionálnej strave a športu.
• Zaveďte v rodine režim v ktorom sa niekoľkokrát do týždňa cvičí. Nekompromisne, pravidelne. Poraďte sa s osobným trénerom.

To je všetko. Nedávajte deťom nejaké diéty. Stačí, ak ich zbavíte nevhodných jedál - čo najmenej potravín s cukrom, presolených a mastných. Preč vyprážané, sladkosti, slanosti. Dajte dieťaťu jesť 6 krát denne normálne jedlo, vždy aj zeleninu alebo ovocie. A čo medzi jedlami? Pohyb, priatelia.

Takýto režim bude mať len pomalý vplyv na detskú obezitu. Ale vy nepotrebujete, aby vaše dieťa schudlo do plaviek. Potrebujete aby bolo zdravé. A zdraviu neprospieva ani obezita ani diéta, ani rýchle chudnutie.

Deti si dobroty aj tak vynútia

Ak máte tučné dieťa, mali by ste mu znemožniť, aby jedlo nevhodné potraviny. V článku prevencia detskej obezity sú zhrnuté viaceré zásady. Tu sa budeme venovať najmä potravinám a úprave stravy.

Možno si čítate tieto články o detskej obezite a potichu si hundrete: to sa to píše články o zdravej strave, ale skús donútiť dieťa, aby pilo vodu namiesto limonády. Je pravda, že mnoho detí si dokáže rôznym spôsobom vynútiť to, čo chcú.

Deti, ak chcú, môžu trucovať, plakať, zlostiť a iným spôsobom protestovať, aby nemuseli robiť to, čo nechcú. Ak chcú svoje hranolky, alebo čokoládu, nebudú jesť "normálne" jedlo. A starostlivý rodič to po chvíli vzdá.

Aj tu ide vlastne len o boj o moc. Je to ako vyjednávanie s teroristami. Ak raz povolíte, práve ste naučili svoje dieťa, akým spôsobom na vás má ísť. Napríklad chce keksík a je obézne. Vy mu keks nechcete dať. Tak sa vám dieťa rozplače. Poľavíte, aby sa upokojilo? Super. Práve ste mu do rúk dali kľúč. Ak niečo bude chcieť, stačí sa rozplakať.

Musíte si ujasniť, akú potraviny chcete dieťaťu dávať, aby nebolo obézne. Stanovte časy, kedy sa jedáva. A to dodržiavajte bez výnimky. Ak je obed o 12:00 a olovrant o 15:00, medzi týmto obdobím obéznemu dieťaťu nedávajte nič iné. Ale predstavme si, že dieťa nechce obed, nechutí mu. Bez akýchkoľvek poznámok mu s úsmevom zoberte jedlo. Ak nechce, nemusí jesť! Ale nedostane ani nič iné - to je dôležité. Jednoducho toto je obed. Zober, alebo nechaj tak. Ale ak necháš, najbližšie jedlo je olovrant o 15:00. Nie skôr. Nič skôr.

Znie to kruto, viem. Ale za 3 hodiny vám dieťa od hladu neumrie. Naučí sa však, že rešpektujete jeho rozhodnutie - nejesť keď mu nechutí. No naučí sa aj to, že ak nezje to, čo sa podáva, nedostane nič iné, nič lepšie, nič, čo mu chutí viac. Tento postup už za niekoľko dní začne meniť situáciu. Dieťa sa čoskoro naučí jedávať s ostatnými to, čo je.

Ak máte deti, ktoré si drankaním, či inou technikou vždy dokážu presadiť svoje, zverujete riadenie ich výživy do rúk rozmaznaných detí. Tipnite si, čo to spraví s ich zdravím.

Odporúčaný príjem živín pre deti

Pokiaľ chcete pre svoje deti pripravovať stravu, stretnete sa asi s mnohými protichodnými odporúčaniami. A jedno z takých odporúčaní vám ponúkam aj na tomto mieste. Ak pracujete s kalorickými tabuľkami, môžete si pomocou nich a váhy vypočítať, koľko energie vaše deti zjedia za jeden deň. Potom ich môžete porovnať s niektorou z nižšie uvedených tabuliek. Neodporúčam však mechanicky prebrať bežný jedálniček na chudnutie pre deti. Dieťa potrebuje iné zloženie živín, ako dospelý.

Rád by som zdôraznil, že výpočet energetickej hodnoty jedál nie je presný a nie je ani možné, aby bol presný. Jedlá, ktoré nájdete v energetických tabuľkách nemusia mať presne tie výživové hodnoty, ako uvádzajú priemerné energetické tabuľky. Napríklad banán - ak je dozretý, má celkom iný obsah energie, ako nezrelý. Preto pri vyratúvaní energetických hodnôt môžete smelo zaokrúhľovať, odhadovať. Ak má vaše dieťa zjesť 12 500 kJ energie, zvyčajne sa nič nestane ak k tomu zje jeden koláč a stane sa z toho 13 500 kJ. Takéto malé rozdiely nie sú problém (hlavne ak inokedy možno zje len 11 500 kJ.

Dôležité však je aj zloženie jednotlivých živín. Dohliadnite, aby vaše deti mali aspoň zhruba vyvážený príjem energie aj pokiaľ ide o obsah tuku (sledovať najprísnejšie), sacharidov a bielkovín. Laicky sa dá povedať, že:

• Veľa tuku najrýchlejšie vedie ku obezite. Vylučujte živočíšny tuk, uprednostňujte rastlinný - olivový a iné za studena lisované oleje, semená, orechy. Tuk sledujte prísne. Je veľa potravín, ktoré obsahujú nepríjemne veľa skrytého tuku.
• Sacharidov dieťa potrebuje veľa, no mali by to byť komplexné sacharidy. Ovsené vločky, celozrnné pekárenské výrobky, semená, zelenina, strukoviny. Opatrnejšie so sladkými druhmi ovocia ak má dieťa nadváhu, inak bez problémov môžete podávať ovocie. Úplne vylúčte podávanie jednoduchých sacharidov, ako je rafinovaný cukor, med. Sacharidy dávajú deťom silu behať a fungovať. Ak sú teda vaše deti aktívne, sacharidov s netreba báť - môžete im ich dať aj o niečo viac, ak chcú.
• Bielkoviny je vhodné kombinovať z viacerých zdrojov - rastlinné a živočíšne. Z rastlinných sú vhodné strukoviny, sója. U živočíšnych uprednostňujte nízkotučné mäsá a mliečne výrobky. Bielkoviny sa snažte pre deti podávať v čo najpresnejších množstvách. Sú dôležité pre rast svalov, kostí. Ich prebytok však zaťažuje organizmus detí (aj dospelých) látkami, ktoré môžu mať aj rakovinotvorné účinky.

Tabuľky sú rozdelené podľa veku dieťaťa.

Odporúčaný príjem živín pre deti do jedného roka

Odporúčaný príjem živín pre deti 1 až 10 ročné

Odporúčaný príjem živín pre deti 11 až 14 ročné

Odporúčaný príjem živín pre dospievajúcich chlapcov

Odporúčaný príjem živín pre dospievajúce dievčatá

Toľko odporúčané výživové dávky pre deti.

Odporúčaný príjem energie pre dospelých nájdete na stránke https://www.chudnutie-ako.sk/bmi/ kde sa čísla dajú vypočítať automaticky v závislosti na veku, pracovnom zaťažení a pohlaví.

Zoznam potravín nevhodných pre deti

Vymenujme niekoľko potravín, ktoré by ste deťom mali podávať len s presnou kontrolou.

• Sladkosti: koláčiky, sušienky, cukríky, čokoláda, tyčinky, sladené musli, sladké mliečne výrobky, puding, sladké kakao. Zmrzliny a mrazené krémy. Malinovky, lacné džúsy.
• Slanosti: čipsy, krekry, slané keksíky, akékoľvek výrazne prisolené jedlá, hranolky, krokety.
• Živočíšny tuk: koža z kuraťa, slanina, údeniny, mastné mäso, smotana, krémy, majonéza, syry, maslo, vyprážané jedlá, fritované.
• Údeniny: párky, klobása, saláma...

V princípe ide o to, aby vaše deti nedostávali do svojho tela látky, ktoré im neprospievajú. Možno lepšie, než výpočet konkrétnych potravín bude vymenovať látky, ktoré by deti mali jesť len opatrne. Mimochodom - nielen vaše deti! Aj vy, ich rodičia.

• Tuk. Deti potrebujú tuk, ale nie živočíšny. Je vhodné, ak veľmi prísne zrušíte čo najviac zdrojov živočíšneho tuku a vytovríte tak priestor pre tuk vhodný. Doprajte svojim deťom radšej rastlinný tuk, za studena lisované oleje zo semien. Podávajte im orechy.
• Cukor. Deti potrebujú veľa komplexných sacharidov - ovsené vločky, celozrnné pečivo a chlieb sú ideálnym zdrojom energie aj živín. Vyhýbajte sa však podávaniu "rýchlych sacharidov", teda pečivu, chlebu a koláčom z bielej múky. Nedoprajte im sladkosti, limonády.
• Bielkoviny. Priveľa bielkovín v strave zaťažuje organizmus, pretože pri štiepení bielkovín vznikajú toxické látky, ktoré môžu vyvolať veľa problémov. Tieto odpadové zložky vznikajúce pri štiepení bielkovín sú dokonca na zozname karcinogénnych látok.
• Soľ. Priveľa soli škodí. Myslite na to, že aj obľúbená sojová omáčka a mnoho potravín obsahuje glutamát sodný, teda inými slovami sodík a ešte inými slovami to isté, čo obsahuje soľ. Priveľa soli hromadí v tele detí vodu. To potom zhoršuje energetický výdaj. Nadmerné solenie je považované za rizikový faktor pri vzniku niektorých druhov rakoviny.
• Fosfor. Fosfor sa do vašich detí dostáva najčastejšie vo veľkých dávkach a celkom zbytočne! Kyselina fosforečná je obľúbená zložka mnohých nápojov typu kola. Môžete si prečítať môj článok "ako sa čistí záchod Coca colou". Fosforečnany sa veľmi často dávajú do tavených syrov. Časté podávanie týchto látok škodí zdraviu.
• Aditíva (éčka). Tie sú dnes pridávané takmer do všetkého. Väčšinou sú, dúfajme, neškodné, aspoň v malom množstve. Ale ak niečo je dobré, deti súä schopné jesť to aj vo veľkom množstve. A to môže vyvolať problém...

Ak sa deti stravujú nevhodne, môžu na jednej strane priberať (veľký príval energie z jedál) a zároveň pritom trpieť aj podvýživou (!), teda nedostatkom vitamínov, minerálov, antioxidantov (lacná strava neobsahuje živiny, len energiu). Nevhodná strava zaťažuje organizmus detí, pretože telo sa snaží zbaviť rôznych odpadových látok z prebytku potravy, často nevhodnej. Telo trpí aj pre nedostatočný pitný režim. Bublinkové nápoje podporujú telo aby sa vody zbavovalo. A tak sú preťažené hlavne ľadviny, pečeň. Nedostatok vlákniny v potrave spôsobuje problémy s vyprázdňovaním, najčastejšie zápchu.

Čo toto pre vaše deti znamená?

Viem, keď sa takto popíše dianie v organizme, nie každý si vie odvodiť, aké to má následky. Takže pekne polopate: Ak je výživa detí nevhodná, začína sa objavovať nadváha, ako prvý viditeľný varovný signál. Tukové tkanivo produkuje prozápalové látky. Takže mlsajúce a tučnejúce deti majú v tele zbytočne látky, ktoré urýchľujú zápalový proces. Ak majú aj iné zápalové ochorenie, napríklad astmu (to je tiež aj zápalový stav) tieto faktory sa zrátajú.

Okrem rastúcej nadváhy môžete u detí pozorovať častejšie infekčné ochorenia, rôzne chrípky, virózy, hnačky a iné bežné zdravotné ťažkosti. Nie sú ničím výnimočné, ale sú častejšie. Deti s nevhodnou výživou majú zhoršené funkcie orgánov zodpovedných za imunitu, detoxikáciu. Ich telá sa snažia zbaviť sa odpadových látok z potravín, nestíhajú riešiť ešte aj infekcie.

Ak takýto stav u detí trvá dlho, začínajú sa rozvíjať civilizačné choroby. U tučných detí sa dnes objavujú ochorenia, ktoré v minulosti postihovali len dospelých, či starších ľudí. Časté virózy s horším priebehom, než u štíhlych detí, syndróm chronickej únavy, diabetes, zvýšený cholesterol, vysoký tlak krvi, zhoršený stav kostí.

Chápem, že takéto veci sú nepríjemné. Iste chcete pre svoje deti to najlepšie, ale nebýva ľahké zamedziť im v jedení dobrôt. Práve to je úloha rodičov - aspoň niekto by sa mal vedieť správať dospelo. Ak vieme, že nevhodné potraviny deťom škodia, mali by ste im zamedziť prístup ku nim. Deti sú nezrelé a majú právo sa správať nezrelo - ak niečo chcú, nepozerajú sa na dôsledky. Ale práve úlohou rodiča je usmerniť deti k správnym návykom.

Žiaľ, tak často dnes vidíme, ako sú deti prekrmované rodičmi a akýkoľvek pokus o zdravšiu výživu je sabotovaný babičkami, tetami a svokrami, ktoré im neraz potajme strkajú čokoládky. Veď im tak chutí.

Viete, čo jedáva vaše dieťa v škole?

Aj keď nabalíte svojmu dieťaťu tú najzdravšiu desiatu, môže sa stať, že skončí v odpadkovom koši. Veď celá trieda chodí do neďalekého bufetu na hranolky s kolou.

Veľa detí sa stravuje tým najhorším možným spôsobom - raňajky nestihnú, v škole si kúpia kolu a prvé normálnejšie jedlo príde až popoludní. To je najrýchlejšia cesta k poruche metabolizmu a rastu obezity.

Aj školské jedálne často podávajú deťom obedy s mizernou nutričnou hodnotou. Hlavne, že sú lacné - povie si mnoho rodičov. Ale to je mrzutá situácia. Sú rodiny, ktoré sa vedia pochváliť, ako super lacno sa vedia prestravovať. Neraz však po pár rokoch práve v týchto rodinách stúpa počet prípadov rakoviny. Nevhodná výživa a životospráva sa totiž až nepríjemne často podpisujú práve pod týmito ochoreniami. Myslite na to, keď budete skúmať účty za stravu pre vaše deti. Myslite aj na to, že skladba potravy podávaná v školských (aj závodných) jedálňach sa za posledných 50 rokov prakticky vôbec nezmenila. Znie vám to absurdne? Znalosti o výžive sú dnes inde.

Deti v škole často siahajú po chutných tyčinkách, slaných dobrotách, ktoré sú im predávané pomocou agresívnej a manipulatívnej reklamy. K tomu prirátajte tlak okolia. Ísť do mekdonalda je dnes považované za hodnotu. Nuž, niektoré firmy vedia, že zákazníka si treba vychovávať už od útleho detstva. Prečo nedať pred obchod lavičku s klaunom?

Najnepríjemnejším dôsledkom jedenia priemyselne vyrobených dobrôt však je to, že deti potom odmietajú racionálnú stravu. Ich chute sú rozmaznané skvelými chuťami. Prečo by potom chceli jesť kaleráb, alebo piť čistú vodu?

Cukrík za odmenu?

Jeden z častých javov je, že rodičia, starí rodičia a aj iní blízki deti odmeňujú sladkosťami. Je to klasika. Idete na návštevu do rodiny, kde sú deti. Čo zoberiete? Fľašu vína pre dospelých a čokolády pre deti. Je však otázne, nakoľko je takýto zvyk vhodný. Hlavne ak deti dostávajú sladkosti ako nástroj odmeny, môže sa to v nich neskôr zafixovať ako návyk. "Nezvládam nejakú situáciu? Tak sa poteším a doprajem si aspoň cukríky. "

Cukríky sa často používajú, ako nástroj motivácie. "Urob toto a dostaneš cukrík. " Je to niečo podobné, ako mzda, či výplata. Za určitú prácu dostaneme odmenu. Ak však sledujete tento problém do hĺbky, možno si všimnete, že peniaze samé o sebe nie sú najlepší nástroj na motiváciu. Naopak - ľudia môžu robiť neradi, ulievať sa, ale zotrvávajú, pretože potrebujú peniaze. Pracovný výkon klesá, požiadavky na výplatu stúpajú. A ako to súvisí s deťmi? Úzko.

Skúste deti motivovať ku želaným činnostiam iným spôsobom, ako odmenami či trestom. Spomeňte si na príslovie, že na na med nalákate viac múch, ako na ocot.

Ak chcete aby deti niečo spravili, dajte im to, po čom túžia najviac. A to je pozornosť, uznanie, ocenenie. Ani jedno z toho im cukrík nenahradí. Sladkosť je fajn, ale sústredená pozornosť je lepšia. Dajte najavo dieťaťu, čo by malo spraviť. Ak si uvedomí, že ho budete uznávať za to, že niečo spravilo dobre, spraví to rado aj nabudúce. Bez cukríkov. Keď sa mu to podarí (ale aj nepodarené pokusy a snahu oceňte a podporujte!) tak ho oceňte. Pochváľte ho pred niekým, koho vaše dieťa uznáva. Oceňte ho.

Ak týmto spôsobom naučíte deti robiť to, čo je pre ne a pre vás najlepšie, nemusíte ho odmeňovať sladkosťami a znížite tak riziko vzniku detskej obezity.

Na detskú obezitu nie sú hotové rýchle a jednoduché riešenia. Neriešte to ale sami, poraďte sa s lekárom.

Je zaujímavé, že odborníci na výživu sa v podstate stále nedohodli, ako by mala vyzerať vhodná strava pre obézne deti. (No ani so stravou pre dospelých nie je stále celkom jasno. ) A tak všade nájdete len všeobecne platné zákazy, ktoré potraviny sa jesť nemajú. No nenájdete presnejšie formulácie výživových dávok pre deti, ktoré by potrebovali schudnúť.

Až po veku dieťaťa 12 rokov sa niektorí autori odvažujú používať pojmy ako diéta. U menších detí sa žiadna forma chudnutia obmedzovaním stravy neodporúča. A pokiaľ nejde o morbídnu obezitu, tak zrejme najrozumnejším riešením je dať aj tučnému dieťaťu toľko stravy, koľko by bolo normálne, primerané jeho veku, telu a pohybovej aktivite. Inými slovami - treba dať dieťaťu najmenej toľko jedla, koľko by bolo rozumné a primerané a nie oveľa viac.

Je to vlastne šialená situácia. Odborníci na výživu so zdvihnutým varovným prstom upozorňujú, že nevhodné potraviny môžu deťom ublížiť. No na druhej strane sa zdráhajú konkretizovať presné výživové odporúčania. V každej knihe nájdete iné odporúčania. K tomu sa nám miešajú knihy s rôznymi druhmi diét a alternatívne výživové smery ako oddelená strava, diéta podľa krvných skupín, rôzne formy vegetariánstva, či priamo surová strava. Podľa toho, ktorý druh kníh sa v danom období najlepšie predáva. Nič z toho sa zvyčajne nehodí ani pre dospelých, nie to ešte pre deti.

Pre deti je preto asi najlepším odporúčaním voliť pestrú stravu. Čo najviac by v nej mali byť zastúpené prirodzené formy potravín ako ovocie a zelenina. Čo najmenej umelo vyrobené potraviny a hlavne nové jedlá vyrábané výrobcami ako efektné, no možno nie práve zdravé potraviny. Skúste si položiť otázku: Malo dieťa pred 1000 rokmi možnosť dať si čipsy, čokoládu a zapiť to energetickým nápojom plným cukru, kofeínu, guarany a taurínu? Ak nie, tak také potraviny dovoľte svojím deťom čo najzriedkavejšie. Akokoľvek im môžu chutiť, ľudské telo im nie je prispôsobené.

Radšej jedávajte jedlá pripravené zo surovín doma. Nie je s tým zas až tak veľa práce, ako keď varia naše babičky. Veľká väčšina jedál, ktoré sa dajú označiť za zdravšie sú spravidla aj výhodné na prípravu. Krátke varenie, čo najmenej krokov medzi surovinou a podávaním.

Ale konkrétnejšie odporúčania vám asi nikto nedá. Ak sa poradíte u niekoľkých lekárov, každý vám poradí niečo iné. A tak je dobré konzultovať síce veci s lekármi, ale vzdelávajte sa aj vy sami o tom, ako sa máte stravovať, aby ste vy - ako rodičia - neboli obézni. Svojím dennodenným príkladom totiž dáte svojím deťom viac, ako keby ste ich kŕmili dokonalou stravou a sami pritom jedávali klobásky a fajčili. . .

Neodídeš, kým všetko nedoješ!

V mnohých rodinách sa ku prázdnemu tanieru vzťahujú rôzne zaujímavé príkazy. Z pohľadu obezity u detí sú dosť nebezpečné, pretože sa pri častom splnení zafixujú vo forme návyku zjesť viac jedla, ako treba. Výsledkom je obezita, nadváha, či zmenený vzťah dieťaťa k jedlu, ktorý sa môže prejaviť aj neskôr. Nielen v detstve.

• Neodídeš od stola, kým to nedoješ!
• Zjedz to. . . Za mamičku, za otecka. . .
• Babka by sa urazila ak by sme to nezjedli. . .
• Dojedanie zvyškov - nech môžem umyť hrniec.

Tieto veci zvyčajne súvisia s pohodlím a svedomím kuchárky. Ak sa naloží jedlo na tanier, treba ho dojesť - to je požiadavka, ktorá síce znie férovo, ale nie je to v poriadku. Práve dieťa vie dosť presne určiť, kedy má dosť. Ak ho necháte, prestane v istej chvíli jesť. Ak to spraví, je najlepšie, ak mu dovolíte hneď odísť od stola.

Viem, teraz namietnete, že je to škoda najskôr navariť a potom nezjesť. Je to škoda, hlavne, ak to jedlo vyhodíte. Ale položte si otázku aj inak. Ak dieťa donútite zjesť jedlo proti jeho vôli, naučíte ho napchávať sa. Je to riziko návyku, ktorý môže viesť k detskej a neskôr aj dospeláckej obezite. Nie je to horšie zlo, ako vyhodiť trocha jedla?

Nedojedajte jedlo po deťoch, nenúťte ich dojesť. Vyhoďte to. A nabudúce uvarte o to menej jedla, nech sa nemusí vyhadzovať. Radšej nech vám a vašim deťom na tanieri chýba jedna či dve lyžice ryže, ako by ste si zvykli zjesť o trocha viac, než treba.

• Ak dieťa nechce jesť, nenúťte ho.
• Avšak nič iné namiesto toho už nesmie dostať.

Do ďalšieho jedla mu dajte len vodu, alebo nesladený čaj. A ďalšie jedlo musí byť primerane malá porcia, rovnaká, akú by ste mu ponúkli, keby bolo jedlo predtým.

Týmto spôsobom sa dieťa v priebehu niekoľkých jedál naučí, že s jedlom sa taktizovať nedá. Že ak odmietne špenát, nedostane o dve minúty čokoládu.

Znie to možno kruto. Ale je to prevencia detskej obezity. A obezita nie je žiaden špás.

Keď príbuzní nosia koláče...

Znášajú vám príbuzní domov koláče po celých plechoch? Zrušte to.

Kedysi sa koláče pripravovali len niekoľkokrát do roka. Boli drahé, vzácne a každý dostal len malý kúsok. Dnes žijeme v dobe hojnosti. V mnohých rodinách sú dnes koláče všade. V obchodoch sa kupujú hotové sladkosti, doma sa varia jednoduchšie bábovky a bublaniny. A návštevy príbuzných a hlavne starých rodičov sú často spojené s prinášaním celých plechov koláčov. Je dostatok, žijeme v konzumnej spoločnosti. Tak konzumujte.

A deti konzumujú. Koľko chcú. Potom sa začína objavovať obezita, spravidla na všetkých členoch rodiny.

Takáto rodinná konfigurácia býva nepríjemná tým, že hlavne starí rodičia si zvyčajne nedajú povedať, že koláče nemajú nosiť. Vedia, že sú chutné a chcú nám všetkým urobiť radosť.

Koláče sú spravidla sladké. Majú vysoký glykemický index a to má následky. Po zjedení koláča nasleduje asi tak za hodinu a pol krutý hlad. To ešte nie je čas na normálne jedlo a tak si dáte ďalší koláčik. A o hodinku je tu zas drastický hlad. Tak sa najete. A zas si dáte koláč. Týmto spôsobom sa rozhýbe hladina krvného cukru a človek sa obžiera ani nie preto, že je dostatok, ale z hladu. Ten hlad je vyvolaný cukrom. Nie je to skutočný nedostatok potravy. Len pocit.

Po zjedení pár koláčikov "len tak" ste práve zjedli svoju celodennú porciu energie. No koláče sa jedávajú "len tak", okrem bežného jedla. A tak priberáme. Pomaly. Potichu.

Ak nechávate deti, aby často jedávali a maškrtili popri bežnom jedle, budujete v nich pevný návyk, že takto to má byť. Jasné - chutí im. A o to ťažšie sa tohto nevhodného návyku budú vzdávať keď s hrôzou zistia, že treba chudnúť.

Prosím si dupľu!

V jedálňach, i v domácnosti často počúvame vetu "prosím si dupľu". Čo to presne znamená? Spravidla ide o to, že niekomu chutilo jedlo a chce ešte. Pokiaľ však máte problémy s obezitou u detí, dupľu by ste im dovoliť nemali.

Často je dôvodom na dupľu chuť. Chutné jedlo chce dieťa jesť ďalej. Ak dupľu dostane, vychovávate ho k postoju: "ak mi chutí, treba v jedení pokračovať". To je však nebezpečný postoj. Jedlo totiž nemá chuť ako jediný parameter. Je to predovšetkým zdroj energie, živín. Naučte svoje deti, že jedlo je niečo, čo je potrebné jesť pravidelne, pestro a s presnou mierou. Neučte deti k tomu, že jedlo je zdrojom potešenia.

Iným dôvodom, kedy si deti pýtajú dupľu môže byť hlad. Možno boli celé predpoludnie na výlete a prišli vyhladované, hypoglykemické. Ani to nie je ten najlepší stav. Ak budú jesť rýchlo, nezaženú hlad tak rýchlo, aby si nestihli vypýtať aj druhý tanier.

Ak je záujem o dupľu jednorazový a zriedkavý, nech si deti pokojne pridajú. No ak vycítite, že sa dupľa stáva pravidlom, spozornejte. Vykonajte obranné protiopatrenia.

Každé jedlo začnite väčšou porciou zeleniny. Tú deti musia zjesť. Zelenina dodá do tela vitamíny, minerály, antioxidanty a vlákninu. Zamestná zuby a naplní brucho. Potom dieťa zje oveľa menej jedla, ako by zjedlo bez porcie zeleniny. Porcie zeleniny odhadnite tak, aby deti jedli PRIMERANÉ množstvo jedla. V žiadnom prípade nedávajte deťom menej jedla, ako je odporúčané pre ich vek a aktivitu. A to ani v prípade že sú tučné.

Nikdy neskúšajte u detí redukčnú diétu!

Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa deti cítili najedené potom, čo zjedia normálnu, vhodnú porciu jedla a dupľa aby ich ani nenapadla. A keď, tak len občas, trebárs raz za pol roka.