Jedlo potrebujeme na to, aby sme prežili. Z jedenia sa však časom stal rituál. Symbol. Zvyk. Ba niekedy aj liek. Jedlo si spájame nielen s tým, že treba prežiť. Jedlo je útechou i zabudnutím.
Jedlo nám chutí. Čím viac nám jedlo chutí, tým ľahšie potom túžime dať si dupľu, alebo častejšie jesť.
Jedlo mení náladu. Keď práve jeme, nemôžeme byť zároveň príliš naštvaní. Jedlo preto niektorí ľudia používajú aj na upokojenie, alebo na zahnanie zlej nálady. Alebo ako výplň nudy.
Jedlo je poruke. Táto vlastnosť je vlastne nepríjemná – ak totiž vidíte čokoládu, dostanete na ňu chuť aj keď nie ste hladní. Potom je tu už len boj medzi túžbou a rozumom.
Jedlo je rituál. Mnoho spoločenských akcií sa koná pri stoloch. Jedenie je potom aj slušnosť aj radosť. Hlad, alebo potreba jedenia sa do úvahy neberú.
Časť obéznych je obéznych preto, že jedia priveľa. Taký človek len vidí jedlo a už dostane neovládateľnú chuť a „musí“ jesť aj keď nepotrebuje. V tom nás účinne podporuje aj reklama. Pozeráte televízor a vidíte tie krásne zábery ako z čokoládovej tyčinky vylievajú mlieko. Ako šťastní a mladí ľudia jedia čipsy. Hranolky jedna ako druhá padajú priamo do taniera. Kto by nedostal chuť zamaškrtiť si?
Prečo sa u obéznych často objavuje tak neodolateľná túžba jesť? Určite je to následok dlhodobého stavu. Ono sa to vyvíja roky. Niekto si navykne na obžerstvo a veľké porcie sú to pravé. Iný človek celý deň neje a hlad ho potom doženie - znova k nevhodným porciám.
Nezdržanlivosť v povahe. Častým dôvodom je niečo, čo sa dá nazvať aj ako rozmaznanosť. „Chutí mi to, chcem to a chcem to hneď!“ S takým postojom si niektorí ľudia vynútia čo chcú. Časom si zvyknú na to, že to čo chcú sa plní ihneď. Nevedia si predstaviť, že by to bolo inak. Môže ísť až o niečo ako závislosť od okamžitého splnenia túžob. Nezdržanlivosť sa dá trénovaním zmierniť. Pozor na to: Keď vás chcú zabiť tí najbližší…
Nevhodné časy jedla. Jeden z najčastejších dôvodov obezity je vynechávanie jedla. Cez deň taký človek takmer nič nezje. Nestíha, možno dokonca má dobrý pocit že drží diétu. Večer je ale hlad tak neznesiteľný, že nezadržateľne zje všetko, čo sa dá. Prednostne čokoládu, alebo mastné slané veci. Tip: Nechcem jesť zdravo, len málo
Nevhodné jedlo. Ak si dáte sladkosti, po hodine a pol sa objaví hypoglykémia a s ňou krutý hlad. Hlad zameraný prednostne na niečo sladké. Je ľahké prestať sa ovládať.
Oslabenie „vôle“. V stave vyčerpania, po hádke, pri pocite smútku, či ak ste zle spali niekedy nájdete „útechu“ v jedle. Niekto sa jedlom upokojuje, iný si lieči depresiu. Aj o vašom zdraví rozhoduje kuchár?
Alkohol. Ak si dáte 2 pivá, máte v sebe viac energie, než keby ste si dali riadne jedlo. Ale tekutý chlieb vás nezasýti. Alkohol oslabí vašu vôľu a ľahko si dáte celé vrecko arašidov, či lupienky. Za večer tak potom nie je problém naládovať do seba celodennú dávku energie.
Jedzte 5 krát denne (alebo 3 krát denne) malé / primerané porcie jedla so zeleninou. To spôsobí trvalý pocit prejedenosti. Na nejaké sladkosti si ani nespomeniete. Ak vám ich pripomenie reklama, alebo svokra, ľahko odoláte.
Relaxujte a primerane spite. Odpočinutý človek má oveľa pevnejšiu „vôľu“, pretože nie je vyčerpaný.
Pravidelne športujte. S pravidelným pohybom sa vám zlepší kondícia a nálada. V dobrej nálade ľahšie riešite konflikty a ľahšie „odoláte“ lákavému no nezdravému jedlu.
Tieto opatrenia vám pomôžu účinne znížiť návalovú túžbu po maškrtení. Túžba nezmizne. Ak máte radi salámu, alebo veterníky, nič sa nezmení.
Opatrenia však zmiernia naliehavosť, s akou ste po svojej maškrte túžili predtým a potom.
Asi najhoršie na tom sú ľudia, ktorí sa nevedia „ovládať“. Ak máte v sebe akúsi nezdržanlivosť, či rozmaznanosť, máte problém. Môže totiž ísť aj o nejakú formu závislosti. Napríklad od okamžitého splnenia túžob. Jednoducho, niektorí ľudia majú závislosť v povahe. Niekedy prepadnú alkoholu, hazardným hrám. Inokedy sú závislí od partnera, alebo od jedenia. Ak teda máte skúsenosť, že nedokážete ovládať svoju túžbu jesť, poraďte sa s psychológom. Môže vám pomôcť nájsť spôsob, ako sa môžete naučiť tento stav zvládnuť.
No a teraz sa už vyberme do kuchyne
Vyvážená, plnohodnotná strava – čo to vlastne je? Na to by už zvyčajne vedel odpovedať len málokto.
Už preto, že pojem „plnohodnotná strava“ je skôr floskula, než zmysluplné slovo. Je to v podstate rovnaký slovný nezmysel ako fráza „úplne dokonalý“. Ak je niečo dokonalé, tak netreba použiť slovo úplne. Nikoho by nenapadlo povedať, že komédia bola plnosmiešna, ani pohár plnoprázdny. Na druhej strane tučné ženy asi radi počujú, ak ich označia za plnoštíhle.
Vráťme sa k strave. Problém je v tom, že „vyvážených“ musí byť nečakane veľa zložiek. Nič jednoduché to však nie je. Hlavne na začiatku to je naozaj ťažké a väčšinu ľudí to odradí. Zvyčajne trvá niekoľko hodín, kým všetky pojmy človek nejako vstrebá, aby s nimi mohol začať aspoň trocha pracovať. Potom sa tomu dá neskôr aj porozumieť.
Urobím taký pokus. Skúsim to zjednodušiť, ako sa dá. Pozrime sa aspoň bleskovo, čo všetko v strave treba „vyvážiť“.
Živiny. Aby bol vhodný pomer bielkovín, sacharidov, tuku, minerálov a vitamínov.
Aby veľkosť každej porcie bola primeraná. Nie veľká, ani malá.
Časy jedenia. Aby jedlo prichádzalo pravidelne.
Ak to rozdelíte takto, tak rýchlo viete povedať:
Jesť 5 krát denne spôsobí pravidelný prísun primeraných dávok energie, ktoré sa v priebehu dňa „minú“ na život a prevádzku tela. Neukladajú sa ako zásobný tuk.
Veľkosť porcií stačí pomerne malá, ak jedávate často.
Pestré živiny dosiahnete kombinovaním rôznych jedál.
Stravu teda označíme za hodnotnú vtedy, ak má priaznivý vplyv na naše zdravie.
Za menej hodnotnú stravu zvyčajne považujeme také potraviny, ktoré naše zdravie príliš nepodporujú. Fast food, sladkosti, slanosti, mastné jedlá. Ostatne, je chronicky známe, že jedlá ako rezne, klobásy, či krémeše sú nevhodné. Prečo ich teda človek 21. storočia stále tak ochotne kupuje? Pretože sú chutné.
Medzi vhodnou a nevhodnou potravou teda často stojí len chuť. Nepríjemné je to, že ak si zvyknete na výrazné chute a silné solenie, veľmi vám nebude chutiť tá „zdravá“ strava.
Čo s tým? Tu treba na nejaký čas disciplínu. Ak vydržíte taký mesiac až dva len na vhodnej strave, vaše chute sa postupne prispôsobia. Potom vám začnú chutiť aj „obyčajné“ chute, aké má zelenina. No a keby nie? Potom si povedzte: Jeme preto aby sme žili. Nežijeme preto, aby sme jedli. Jedlo by malo ostať v pozadí.
Nemali by sme ho vnímať ako hlavnú životnú radosť.
Nemali by sme mu venovať priveľa pozornosti.
Ideálne je, ak sa dokážete zmieriť s tým, že niektoré jedlá sú nevhodné. A vzdať sa ich. Cieľom ale je, aby ste neskôr jedlo používali 5 krát denne ako chutný zdroj obživy. Nemalo by ste mu však v myšlienkach venovať priveľa priestoru.
Pri jedení len jedzte. Nerobte nič iné. Nejdezte pri počítači. Nečítajte noviny. Radšej jedzte s rodinou, alebo priateľmi, než sami.
Obézni často jedia rýchlejšie a hltavo. Požiadajte partnerku, aby vás na to upozorňovala. Pocit nasýtenia sa dostaví až po nejakých minútach jedenia. Ak jete rýchlo, predbehnete tento prirodzený reflex.
