Po potrate znovu vstãvam

[Lamonika]

Ahojte všetci.Mnohých Vãs obdivujem na tomto fóre, ako bojujete a nevzdãvate sa napriek prekážkam.Prečítala som si veľa vašich prîbehov.Ďakujem Vãm za inšpirãciu a autorovi tohto webu za možnosť zdieľať s vami skùsenosti z bežného života.Aj vďaka kvalitným informáciám, ktoré som si študovala na tejto stránke som sa dopracovala k pravidelnému pohybu a relatívne priaznivému stravovaniu.Nedávno nás s manželom zasiahla strata dieťatka.Pre niekoho by bola otázka zdravého životného štýlu po takejto udalosti možno nepodstatná.Aj premňa bola a zdá sa, že keď ostanem len pri žiali, tak aj na dlho ostane.Myslím, že tým nepomôžem svojmu telu, ani duši. Som presvedčenã, že aj vďaka poctivému cvičeniu a vhodnej strave sa nám podarilo otehotnieť.Cítim, že je na čase sa milovanému telu poďakovať. Zvládaš sa s Božou pomocou regenerovať ako vládzeš a cítim, ako mi hovoríš: len som ťa spomalil, nie zastavil.Ďakujem, že ma učíš pokore.Tešila som sa z tehotenstva, že budeme rodina...ach, po dlhých rokoch akã radosť za tento dar.Založila som tùto têmu, aby som sa pozerala dopredu.My,čo sa o seba aspoň trochu staráme vieme, že tu nejde o čísla na váhe.Tie sú pri ľudských tragédiách naozaj nepodstatné.Je to niečo viac...je to zodpovednosť za náš život a za život našich detí.Ešte mám pred sebou veľa práce, ale povedala som si, že postupne sa opäť vrátim k tomu, co ma bavî a čo mi prospieva.Určite to prospeje aj dieťatku, ak nãm bude dopriate ho ešte niekedy privítať.Pomalicky sa potrebujem začať hýbať a aspoň trochu lepšie znášať tie veľké hormonálne výkyvy po potrate.Nikdy som nemala takê šialené chute na sladké a takú nechuť k aktivite.Nedãvam si žiadne ambiciozne ciele.Osvecuje sa mi mikrostrategia.Keď viem, akã je momentãlna psychika a čo mã za sebou telo, radšej sa priskoro nechystãm lietať.Priplietol sa mi do cesty kostrcovy syndrom.Proste ma pri chodzi hocikedy pichne a musim zastavit.Chodim na rehabilitaciu a popritom postupne zacinam doma cvicit. Všetkým podobne skúšaným, ale aj ostatným dobrým ludom dakujem za podporu a Bohu za odhodlanie opat vykrocit.

[strawberry]

Ahoj Lamonika, vitaj na stránke. Ako čítam, tak v zdravom životnom štýle nie si úplný nováčik. Po takej smutnej udalosti, ako si napísala, je ľahké zajedať žiaľ, ale je super, že si sa rozhodla tomu nepodliehať. Hormóny sú riadni zákeráci. Možno by pomohlo doplniť niektoré vitamíny a minerály, aby tá chuť na sladké nebola až taká silná. Dohliadni, aby si mala dostatočný príjem, kľudne na nejaký čas aj ten "nechudnúci", aby bolo dostatok kvalitnej stravy. Koľko vlastne chceš schudnúť? Aj keď ako si napísala, tak podstatné je to zdravie a to, ako sa človek cíti, keď sa tankuje kvalitné palivo . Držím Ti päste, aby si napredovala, tempo je nepodstatné.

[Lamonika]

Strawberry dakujem za mile povzbudenie.Doplnky o ktorych pises dlhodobo uzivam, takze toto mam dostatocne osetrene.Hlavne sa snazim byt k sebe dobra a trpezliva.Je to zlate, ze mame podobny ciel...aj ja mam taku metu cca 65kg.Treba mi okolo 10kil.Pisem priblizne lebo teraz sa zbytocne nedeptam vazenim.Organizmus je dost rozhadzany.Chodim hlavne dost peso a zlahka cvicim.Ten prijem co pises, vidim to podobne.Prajem ti co najviac pohody na tvojej ceste a vzdy si rada precitam tvoju spravu.

[Dora]

Ahoj Lamonika,
prečítala som si Tvoj príbeh. Určite je to teraz všetko pre Teba ťažké, ale cítim v Tvojich slovách nádej. Tak nech sa Ti darí, táto stránka a ľudia tu sú skutočne motivační. Napíš, čo jedávaš. A ak máš čas, píš sem aj častešie. Zo začiatku to skutočne veľmi pomáha

[Lamonika]

Pozdravujem milá Dorka. Nevadí, že ti píšem v zdrobnenine? Áno, všimla som si motivačnú silu na tomto fóre, aj som ju pocítila. Zvažovala som, že pôjdem na iné fórum, kde sú ženy s podobným problémom, lebo spoločné zdieľanie je liečivé.Nakoniec som uprednostnila vnútorný hlas, aby som sa aspoň čiastočne venovala aj inej téme.Po potratoch je človek v kolobehu vyšetrení a očakávaní výsledkov.Som v štádiu, že potrebujem dávať informácie skôr von z hlavy ako dnu.Našťastie v sebe neživím tlak byť za každú cenu matkou a to ma oslobodzuje.Som však tiež len bežný smrteľník a naozaj ma tieto straty hlboko zasiahli. Dorka ty máš teraz aké obdobie?

[Lamonika]

Dorka pýtala si sa na jedlo, keďže som vegeteriánka, bielkoviny prijímam hlavne v strukovinových jedlách a čiastočne v sóji.Aj vďaka tejto stránke som už dlhšie fanynkou zeleniny, lebo s tou som mala od detstva problém.Jedávam všetky prílohy v naturálnej forme (celozrnné, ryža natural atď).Akurát nejem chlieb, ani pečivo.Ďalej konzumujem kyslomliečne veci, vajíčka,orechy...Zo sladkostí už dlho len horkú čokoládu.Vystačila som si. Teraz mám s týmto problem, takže keksíkujem a čipsujem.V ostatných veciach je to ok.Nezvykla som sa nikdy prejedať, len pochutiny ma v stresových obdobiach chytia.Množstvo jedla mám už za tie roky akoby v oku.

[Dora]

Ahoj Lemonika, takže v strave to asi nebude, ale v tých chipsoch a keksíkoch. Myslím, že by Ti to mohlo ísť rýchlo keď sa vzdáš týchto pokušení. Ale chápem, že keď je človek v duševnej nepohode, že práve tieto lákadlá dokážu na chvíľu pomôcť. Myslím, že hlavne keksíky sú najhoršie. Tiež som mala obdobie, keď som ich pojedala v hojnej miere. Nejem ich už dlhšie a naozaj to mohlo. Teraz mám trocha prísnejšie obdobie a nejem sladkosti vôbec, keď sa dostanem na svoju vytúženú váhu, tak ku keksom sa už vrátiť nechcem. Skôr občas kúsok horkej čokolády. Chcela by som mať tak 55 kg a tie si už udržať.
A ako dlho už neješ mäso?

[amanda.k.]

podľa možnosti ani keksíky /múka cukor tuk bohvieaký../ ani čipsy /detto ešte aj soľ/....podľa možnosti nejaké iné utešovadlo menej škodlivé..no také niečo ako ty som nezažila a ja osobne už nezažijem tak neviem ako by som reagovala..no myslím kebyže prídem o dieťa alebo vnúča nemala by som chuť žiť..ale moja babka prišla o syna po vyštudovaní medicíny zomrel na rakovinu a teda to bolo 5 rokov pred mojím narodením takže už to najhoršie ako tak prebolelo asi..no nedala na sebe znať /aspoň teda predo mnou ako dieťaťom/..dúfam že som jej trocha vyplnila to miesto keď 9 rokov sa o mňa starala..druhá vec že ma vypásla tak ale zas dala mi lásku čo vlastná matka nie...nemáš tak veľa kg že by si do roka a do dňa nemohla byť na svojom cieli asi si ešte relatívne mladá ?

[Lamonika]

Dorka, Amanda, ďakujem vam ze mate pochopenie pre tieto stavy. Tiez som uz mala taku rutinu, ze mi sladkosti nechybali a to pri roznych zivotnych trapeniach, ake ma obcas kazdy.Po strate dietatka som vsak ostala sama vyvalena, co mi chodilo na chut.Umna je to tak, ze ked cvicim, nelakaju ma nezdrave jedla alebo prejedacky.Potrat ma vyradil z pohybu, tak zobam kadeco.V noci idem na vecko a uplne na autopilota hodim do seba 2 kocky Milky Rozum by sa najradsej vyplieskal.Samozrejme, ze si premietam den, ci si nekompenzujem malo rozumnych sacharidov, ale v tomto to nebude.Urcite sa to casom zlepsi, budem si tu pisat denne posuny k tomu lepsiemu. Dorka maso nejem cca 12 rokov. Obdivujem ta v tvojom obdobi bez sladkosti.Napis priebezne ako to ide dalej.Motivuju ma uspesni a odhodlani ludia.

[Lamonika]

Amanda posielam ti pohladenie a objatie. Ak si uz maminka, mas to o to tazsie zvladat starostlivost o seba.Ovdivujem vsetky maminky po porode.Hoci je to s hormonmi podobne ako po potrate, museli ste sa hned starat o dietatko a prebrat zodpovednost.Ja mam postielku prazdnu, aj na dusi tazko, ale nemam zodpovednost za ziveho tvora, skor teraz za seba, aby som ponachadzala sily.Asi najviac mi pomaha, nechciet vsetko tvrdohlavo zvladnut sama a mat svoj zivot vzdy pod kontrolou.Odovzdavam to tam hore a je mi lepsie na dusi.Myslim na teba Amanda

[amanda.k.]

no ja som už babka /aj dora je už babka/

[Lamonika]

Začinam so zaznamom posunov k zdravsiemu zivotu.Ako som uz pisala, som fanynkou mikroradostí a take budu aj zaznamy.Niekedy zdanlivo primitivne, ale premna za danych okolnosti vzacne.Momentalne sa necitim na to, aby som v tychto tazkostiach radila inym, ked som sama slaba na tele i dusi.Myslim, ze clovek moze druhemu odovzdat len to, co sam ma.Verim, ze casom zosilniem a budem napomocna aj inym.Je tu jedna pekna tema na fore-cesta je ciel. Necakam na spasonostne vysledky v dialke, ale na tento jeden den.Zaznamy budu len pozitivne.Takto mi to momentalne vyhovuje, lebo naco sa sustredim, to rastie.Posledna poznamka je k tomu, ze pisem o tele.Je to premna teraz jednoduchsie upriamit sa na telesnu schranku.Ked budem dobra, aj dusa sa prida.

Za dnesok pisem:

Uspesne pokracujem v nesladenej kave bez kofeinu
Dlha prechadzka
Postarala som sa o nohy (skoro 2 mesiace neexistovali)
Zafarbila som si vlasy (doteraz mi bolo jedno)

[amanda.k.]

no veru niekedy v živote musíš len chvíľu čakať až bude zas lepšie..kým žijeme vždy je nádej...

[strawberry]

Lamonika, Tvoj postoj mi veľmi pripomína príbeh "O zametačovi ulíc". Pohľadaj na nete. Jednak z mobilu neviem pridať odkaz a potom sa tie odkazy aj tak "strácajú". Inak pekné krôčiky, len tak ďalej, som zvedavá na dnešný report

[Lamonika]

Strawberry čítala som ten príbeh, pohladilo mi to dušu, nepoznala som ho.Už som aj zabudla nato, ako som prosila o Božiu pomoc-znamenie, že prídu v živote aj krajšie chvíle a v tom mi napíše strawberry o príbehu...ďakujem zo srdca. Ja som skôr poznala metaforu z motivačných kníh o slonovi, ktorý sa nedá zjesť celý, ale po kúskoch.To sa mi však ako vegetariánke vôbec nepáči, tak už budem myslieť len na tvoj príbeh