Možno to poznáte sami. Sladké koly, či slané zemiakové lupienky sú perpetuum mobile.

Otvoríte dvojlitrovú fľašu malinovky a neprestanete popíjať, kým nie ste na dne. Úžasne sladká chuť človeka láka, aby pokračoval v chlipkaní. Ani po dvoch litroch sa ale nedostaví pocit spokojnosti, skôr pokračuje pocit smädu – kombinovaný s chuťou na maškrtu. Navyše – z dôvodu množstva cukru – sa dostaví aj hlad.

Po intenzívnej sladkej chuti to chce tiež niečo intenzívne – napríklad presolené zemiakové lupienky. Len ťažko odoláte a prestanete ich jesť... A tak môžete pokračovať až do prasknutia, alebo kým vám nezačne byť zle.

Časom vás už potraviny s „obyčajnou“ chuťou vôbec nezaujímajú.

Obchodná stratégia je splnená, výrobcovia sú spokojní. Chuť obyčajných jedál vám už nič nehovorí, nesladená minerálka vás nezaujíma.

Výrazné chute mnohých výrobkov sú nebezpečné obzvlášť pre mladých ľudí. Sú atraktívne a (zdanlivo) návykové. Kto si raz zvykne na intenzívnu chuť glutamanu sodného, cukru, soli a mastných jedál, ťažko sa uspokojí s fádnou chuťou zdraviu prospešnejšej stravy.

Prakticky všetky výrazné chute, žiaľ, predstavujú „vpád“ zvyčajne nie práve prirodzenej potravy do organizmu. Dochucovaná strava, smažené, či vyprážané pokrmy sú síce chuťovo atraktívne, ale zároveň čo sa týka živín málo hodnotné a môžu viac ublížiť, než prospieť.

• Najmarkantnejším prejavom diéty zloženej zo samých dobrôt je utešený a na prvý pohľad viditeľný prírastok na váhe.
• Najmenej markantným prejavom, ktorý sa dá pozorovať až na druhý, či až tretí pohľad je postupné zhoršovanie zdravia.

S nevhodnou výživou a celkovo životným štýlom sú spojené staré známe chronické ťažkosti. Vyšší cholesterol, vyšší tlak krvi. Neraz cukrovka, opuchy nôh a rúk. Postupný nábeh na ochorenie zvané dna. Ako človek priberá, zvyčajne sa zhoršuje dýchanie, alebo zhoršuje astma. Veľa z toho súvisí s metabolickým syndrómom.

Nepríjemné je to, že človek, ktorý je zvyknutý hojne soliť, cukrovať a mastiť, ťažko sa dobrovoľne vráti „nazad“. „Obyčajné“ veci mu už nechutia. Chlieb a zeleninu si musí soliť, na jahody sypať cukor. Toto bičovanie chutí vedia k pocitu, že bez čokolády a iných intenzívnych chutí sa prežiť nedá. Vzniká mylný pocit, že bez intenzívnych chutí by život stratil cenu.

Presne tak sa správa človek, ktorý padol do pasce výrobcov. Je chytený v pasci. Je v oku chuťovej slučky a čím viac by sa snažil ujsť, tým menej mu to chutí.

Riešenie je len jediné. Osobný generálny štrajk. Dosť bolo maškŕt. Je čas na poriadny pôst. Pôstom však nemyslím hladovku! Vnímajte ho v pôvodnom význame toho slova. Odoprite si na nejaký čas väčšinu potešenia z maškŕt. Povoľte si len jednoduché jedlá s málo výraznou chuťou. Chlieb sa dá zjesť aj suchý, netreba ho natrieť a obložiť tak, že už neuvidíte ani tanier. Jesť môžete zemiaky, kýšku, strukoviny, trocha syra a podobné základné potraviny.

Preč s intenzívnymi chuťami

• Úplne sa vyhnite priemyselnej ponuke hotových a rýchlych jedál.
• Zakážte si sladkosti, slanosti, údeniny a mastnoty.
• Žiadne sladké malinovky.
• Z bytu odstráňte soľ a cukor.
• Žiadna reštauračná strava.

Nastane ťažké obdobie neslanej a nesladkej diéty. Ak ale vydržíte niekoľko týždňov, spozorujete zaujímavé zmeny.

• V prvom rade vám rýchlo klesne hmotnosť.
• Ak ho máte vysoký, zníži sa tlak krvi. To má na svedomí soľ, ktorej normálny občan konzumuje priveľa. Soľ v organizme na seba viaže vodu a človek „puchne“, čo má za následok (logicky) zvýšenie tlaku. Cukor a mastné pokrmy zas vedú k naberaniu zásob energie vo forme tuku a ďalšie puchnutie...
• Zlepší sa vám kondícia, menej rýchlo sa unavíte. Samozrejme, to predpokladá, že chodíte cvičiť a to aspoň na prechádzky.
• Zrazu spozorujete, že niektoré pokrmy, ktoré ste predtým považovali za hnusné, či „bez chuti“, chuť majú. To len vy ste ju predtým necítili.

Po niekoľkých týždňoch nesolenia a nesladenia vaše chuťové poháriky prestanú byť „ohlušené“ intenzívnymi chuťami. Potrebujú pár týždňov „chuťového ticha“, aby sa vrátili do normálu. Jemné chute už ani nevnímali, no po čase odpočinku zas začnú pomaly vnímať aj tieto chute.

Je mi jasné, že málokto prejde dobrovoľne a rád na striktne neslanú stravu. Keďže tak však často sám varím viem, aké je to málo chutné. Ale ak to dokážete, oceníte túto obeť. Vydržte to, skúste aspoň pár týždňov jesť len „hnusné“ jedlo bez soli. Ale žiadne výnimky!

Nechutia vám obyčajné jedlá? Ale no tak. Viete o tom, že aj teraz ešte dosť ľudí na tejto planéte trpí hladom?

Zistíte, že po tejto tortúre vám stačí na posolenie len zlomok soli, čo predtým. Verte, je to overené. Dáte desatinu soli, čo predtým a budete spokojní, aké je to fajn posolené.

O pár mesiacov, ak okoštujete stravu, akú ste jedli predtým, skonštatujete s veľkým prekvapením, že je nezmyselne presolená, alebo príkra. Nepodľahnite jej.

Už po týždni nesolenia zrejme s hrôzou zistíte, že obyčajné rožky z obchodu sú extrémne presolené. Aj grahamové. 

Dnešná doba človeka núti bičovať svoj organizmus k maximálnemu výkonu, aby zarobil peniaze, ktoré potom môže zaplatiť výrobcom bičov. Skúste sa prestať hrať na psa, ktorý naháňa svoj chvost.