Ako keby som sa videl. V jednej ruke vrecko lupienkov, druhá operuje medzi vreckom, ústami a diaľkovým ovládačom. Pracovný deň skončil. Oči sú na čítanie kníh už príliš unavené. Nenáročný odpočinok s dokumentárnymi filmami alebo sitkom prídu vhod.
A keďže sme si dnes kúpili zemiakové lupienky, budem na televízore musieť zosilniť zvuk... Inak by som cez to všetko chrúmanie nepočul, čo trúbia.
Takýto životný štýl som viedol ešte v roku 2003. Neviem, ako sa to stalo. Azda zo zvyku. Ono je to vcelku pohodlné večer si ľahnúť do postele, alebo do kresla. A čo program? Pustí sa televízor. Čiže nástroj, ktorý ublíži telu i duchu.
Pojem sledovanie je tu naozaj celkom presný. Televízia totiž využíva náš inštinkt. Ľudský (i zvierací) zrak je nastavený tak, že okamžite reaguje na pohyb a na zmeny. Je to inštinkt. Skúste si to. Zámerne sa pozerajte niekam nabok. Akonáhle kútikom oka zaregistrujete pohyb, hneď sa tam chcete pozrieť. To televízie vedia a preto vysielajú relácie, kde stále niečo bliká, hýbe, skáče, mení farby. Náročky vytvárajú pohyb. Ak sa nepozeráte práve na televízor, stále vás to núti podočkom kontrolovať, čo sa to tam hýbe. Tak sa vytvára zvyk, že na televízor treba pozerať. Je to pohodlnejšie, ako pozerať sa niekam inam. No a tak si sadnete a sledujete. Tak ako mačka sleduje myš.
Jednoducho majte televízor vypnutý a zapnite ho len na nutný čas relácie, ktorú ste chceli vidieť. Nuž a ešte lepšie: nepozerajte televízor vôbec. Je to prežitok z minulého storočia. V dnešnej dobe sa dá vytvoriť pestrejší program.
Najmä, ak televízor pozeráte dlho, začnete sa nudiť. Dôvody sú tieto:
Inými slovami teda: nech je už program akýkoľvek, vyčerpá vás a začnete sa nudiť. Nuda je pomerne negatívna emócia. Ako ju zvládať? Dáte si niečo do úst.
Vzniká tak bludný kruh. Zvyknete si povaľovať sa pred televízorom. A chrumkať. Potom sa už tak trocha budete aj tešiť, ako si zas dáte niečo dobré. Je to pohodlné a návykové.
Pri maškrtení býva hlavným problémom množstvo. Pri televízore asi nebudete ani vedieť, koľko orieškov ste vyzobkali. Hrsť? Vrecko? Ak to bolo po večeri, tak obidva množstvá sú veľa!
Idete si, napríklad, kúpiť zemiakové lupienky. Menšie vrecko je oveľa drahšie, ako veľké. (Samozrejme, v pomere obsah/cena.) Tak kúpite veľké, pretože je to výhodnejšie. Ale otvorené lupienky rýchlo zvlhnú a potom už nie sú dobré. A tak človek v mene úspory pár centov a dobrej chuti rád nasadí vlastný život.
Ak chrumkaniu dokážete nasadiť uzdu, nemusíte sa ho vzdať úplne. V čase, keď som (ako tĺk) ešte mal a sledoval televízor osvedčil nasledovný postup:
Na nezáväzné chrúmanie sa viac hodia veci, ktoré sú chuťovo len málo atraktívne. Môžu to byť aj semená - napríklad proso, raž, ovos... Nevýrazná chuť, ale veľa chrúmania, a viete, že ste jedli, pretože obsahujú veľa vlákniny. No už tuším, že začnete vrčať, že vám to nechutí. Že musli a iné maškrty sú lepšie. To je pravda. Ale tu sme sa pôvodne chceli rozprávať o chudnutí. Spomínate si ešte? Toto nie je web o maškrtení. Toto je web proti maškrteniu.
Reklama
V televízii často ide reklama na rôzne dobroty. Aj keby ste zabudli maškrtiť. Pripomenie sa vám to, že si máte dať tyčinku, čipsy a tampón.
Ak predsa len chcete maškrtiť niečo menej vhodné na večer (oriešky, čipsy, musli, keksíky), kontrolujte ich množstvo. Váha na potraviny v tomto veľmi pomôže. Navážte si množstvo, aké vám neublíži.
Problém maškrtenia totiž býva práve v tom, že zjeme príliš veľa a zbytočne. Ak radi maškrtíte, maškrťte, ale s presnou mierou. Práve preto, aby sa nestalo, že zabudnete, koľko ste si chceli dopriať.
Mimochodom...
V niektorých rodinách je zvykom, že po príchode domov sa zapne televízia a nevypne sa až kým nie je hlboká noc. Odporúčam vám, zbavte sa tohto zlozvyku. Odoberá vám kvalitu zo života. Viac som o tom písal v článku vypnite televízor. Nedovoľte, aby váš život ovládla pasivita. Televízor je ukážkovo pasívny spôsob trávenia času.
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.