Tempo tohto storočia nabralo hneď v úvode vysoké obrátky. To, čo jeme, pijeme, maškrtíme a vôbec – používame, reguluje reklamný priemysel a médiá. Pozornosť je roztrieštená na tisíce možností a podnetov. Stále dávame pozor, ale neraz nám uniká to podstatné. Zdravie.

Riadi a programuje nás reklama, nie vedecké poznatky. To je aktuálny trend. Vedecky podložené informácie totiž zvyčajne nie sú tak sexi, ako somariny rôznych samozvaných bádateľov, ktorí bádajú, ako sa dá pomocou sódy bikarbóny zastaviť rakovina. A ktorí vám bez rozpakov najskôr budú tvrdiť že vláda na vás z lietadiel rozprašuje jed, aby vám mohla PREDAŤ protijed. (Keďže žiaden jed neexistuje, tak aj protijed bude lacný a 100% účinný.)

• Priestor v novinách, knihách, časopisoch, rozhlase a v televízii sa dá kúpiť. Po zaplatení v ňom možno verejne prezentovať akékoľvek informácie – hoc by to boli aj zdraviu škodlivé odporúčania. Možno inzerovať drogy, ako alkohol, či nikotín, možno propagovať nezdravé jedlá a nápoje.
• A naopak. Do všeobecného povedomia sa často nedostane informácia správna alebo odborná, ktorá by mohla byť v konflikte záujmov s reklamným posolstvom. Nie, nikto to necenzuruje. Stačí pohodlnosť. Je jednoduchšie napísať senzáciu, než niečo čo už bolo povedané.

Pochopiteľne, ak by na jednej stránke časopisu bola reklama na solené lupienky a na druhej stránke rozhovor s vedcom - o zemiakových lupienkach, taký časopis by zrejme stratil najmenej jedného inzerenta.

Navyše je tu druhý problém - vedci často nedokážu podať informácie "ľudovo" a zrozumiteľne. A tak sa k verejnosti niektoré dôležité informácie ani nedostanú. Boli by "nudné", alebo "nepríjemné" a také správy by mohli znížiť sledovanosť, či čítanosť média. Čiže by médiu mohli znížiť zisk.

V takejto atmosfére si človek ani neuvedomí, ako rafinovane sú v regáloch obchodov poukladané potraviny. Lákavé a drahé sú vždy viac na očiach, ako tie vhodné. Podobne sú na tom aj rôzne bufety, bistrá a benzínové pumpy, ktoré zachraňujú vyhladovaných neborákov, blúdiacich po meste, či šoférov, ktorí dostali hlad.

Ak sa zaujímate o kvalitu svojho stravovania, mali by ste svoj hlad riešiť v predstihu – skôr než sa dostaví. Je to absurdné, ale človek často nedokáže vopred kalkulovať s takou samozrejmosťou, akou je hlad. Ak ide na niekoľko hodín z domu, je isté, že skôr, či neskôr príde hlad. Malo by byť logické, že sa na to pripraví a vezme si nejakú zásobu.

V „teréne“ nebýva až tak jednoduché riešiť hlad rýchlo a zároveň kvalitnou potravou. Prakticky všetky formy rýchleho občerstvenia sú niekde medzi zlým, až najhorším  riešením. Tieto jedlá sú totiž predávané len s jediným cieľom – zarobiť. Musia ľuďom chutiť a v lepšom prípade vyvolať závislosť.

Aby zarobili, musia predávať extrémne chutné dobroty. „Chutnosť“ je však dosiahnutá pridávaním vysokých dávok soli, cukru, alebo chemikálií. Kto by sa pokúsil denne sa stravovať sa len rôznymi fastfoodovými lahôdkami a zalieval ich kokakolou, veľmi rýchlo by skončil v nemocnici. Ostatne film Supersize Me je toho dôkazom - za mesiac stravy na hamburgroch ten človek pribral niekoľko kíl a značne sa mu zhoršili výsledky mnohých parametrov zdravia.

Mladí čitatelia mi asi budú v diskusii k článku asi oponovať, že sa mýlim. Veď oni fastfood jedia denne a nič zlé sa im nestalo. Viem. Aj ja som bol kedysi v minulom storočí mladý. Pamätám si, čo všetko som v dvadsiatke zniesol. Od divokých kombinácií jedál a alkoholu, cez viacdenný nedostatok spánku až po cigarety – a stále zostávala dobrá nálada a zdravie. Stačí však počkať pár rokov. Už po tridsiatke to začne byť iné. Rovnaká porcia jedla, nedostatku spánku a záťaže vás bezpečne ukotvia na lôžko. O ďalších 10 rokov sa vo vás niektoré dobroty zmenia na hnačku, či koliku. To dáva tušiť, že rôzne burgery nebudú asi celkom ideálnou stravou pre človeka. Je to dobrý biznis, ale zlé jedivo.

Vráťme sa teraz k problému, ako riadiť svoje jedenie a nestať sa pritom rukojemníkom monopolnej ponuky nezdravých jedál.

Jedným z riešení hladu môžu byť orechy

Viem, majú vysokú energetickú hodnotu. Takže jedna vec je zásadná:

Stačí však len málo orechov na to, aby ste doplnili energiu. Zaberú teda pomerne malý priestor a pritom zasýtia. Množstvo, zodpovedajúce „jednej hrsti“ orechov predstavuje rýchle riešenie hladu kvalitnou potravinou. Orechy obsahujú okrem vlákniny aj rôzne prospešné stopové prvky.

Orechy majú energetickú hodnotu okolo 2 500 kJ na sto gramov (niektoré aj viac), nemali by ste ich preto jesť bez rozmýšľania. 30 až 40 gramov orechov na zahnanie hladu stačí. Také množstvo väčšinou nespôsobí ani problémy s trávením a nahradí napríklad olovrant – zasýtením, aj energiou.

Orechy by však mali byť nespracované.

Nechcite rôzne opražené, či presolené oriešky. Hovoríme o orechoch surových, napríklad o mandliach, či vlašských orechoch. Vyhýbajte sa praženým soleným arašídom, či presoleným pistáciovým orieškom.

Orechy nesmú byť zatuchnuté, ani plesnivé

Toto je už vážnejší problém. Veľké percento orechov v predaji je mizernej kvality. Sú zhorknuté, neraz plesnivé. Obzvlášť vlašské orechy býva len veľmi zriedkakedy možné zohnať v kvalite, ktorá sa hodí aj na konzumáciu. Mnoho orechov z pultov trhovníkov sa dá použiť len na kŕmenie odpadkového koša.

• Ak šoférujete, alebo ste často v teréne, pripravte si zmes rôznych orechov. Túto zmes majte v chladničke pripravenú a na cestu si vždy odoberte primerané množstvo. Dôležité je mať oriešky porciované, aby ste omylom, či z pažravosti, nezjedli viac, než treba.
• Samozrejme, ideálne by bolo doplniť takéto jedlo aj nejakou zeleninou! Biela reďkvička, či iný druh ľahko skladnej zeleniny sa priam ideálne hodí.
• Pri dlhých cestách je dobré myslieť aj na pitie – stolová voda je optimálna. Majte ju pri sebe.

Uisťujem vás, že takéto jedlo vás zasýti a dodá do organizmu mnoho užitočných látok. Rozhodne vám bude prospešnejšie, ako keby ste si dali karcinoburger a zaliali ho riedenou kyselinou fosforečnou svetoznámej značky.