Nedeľa - deň obezity. Tak sa dá nazvať niekedy aj sobota. Už od skorého rána sa z otvorených okien kuchyní v panelákoch ozýva rezké staccato naklepávania rezňov. Po čae sa už sídliskom lúdi vôňa mierne prepálenej masti za tichého škvrčania vyprážaných rezňov. Bude rodinný obed. Prídu všetci. Valika, Majka, strýko aj Vierkovci. A všetci dostanú luxusné pohostenie. Gazdiné už od piatku vláčia ťažké tašky domov. Nie, nebude vojna. To všetko sa nadžgá do príbuzných.

Víkendové rodinné stretnutia sú problém. Máme dostatok a tak nie je jednoduché, ako si uctiť príbuzných. Dať im obyčajné jedlo? To predsa nestačí! Musí to byť niečo mimoriadne. Ak už sa mladí rozhodli navštíviť rodičov, tak im to treba vynahradiť. Rezne, šalát (pochopiteľne majonézový), torta, nejaké koláče, polievka... Veď každú chvíľu niekto oslavuje narodeniny či iný sviatok.

Píšem si s niekoľkými ľuďmi, ktorí tiež chudnú a vzájomne sa podporujeme. Pozrite si jeden klasický e-mail ako ľudia popisujú svoj problém. Popisuje zaujímavý osobný problém na ploche niekoľkých riadkov s vysokou mierou úprimnosti:

je az zarazajuce kolko ludi uz v detskom veku ma nadvahu. od kedy som zacal chudnut davam velky pozor na to aby som u svojej 4 rocnej dcery vybudoval spravne stravovacie navyky. nie je nic horsie ako ked vlastnym pristupom urobis svoje dieta tucnym. to iste mne urobila moja mama. nemam jej to za zle, ale stoji ma to vela sil stat sa konecne normalnym. tato historia sa v nasej rodine nesmie opakovat. ze to v mojom pripade sposobila moja matka som si viac ako isty. vidim to aj pri navstevach rodicov, ked matka jednym dychom zasne nad mojou sucasnou vizazou a tym istym dychom nemoze pochopit preco si nechcem dat tak 5-6 kuskov jej uzasnych zakuskov, ktore s laskou pre mna upiekla. vidim ako jej to ublizuje a zaroven vidim ako je na mna sucasne hrda.

svet je plny paradoxov. na navstevy mojich rodicov sa musim pripravovat den vopred :-)). vecer ziadna vecera! na druhy den ziadne ranajky! a takto minusovo vyzbrojeny mozem ist k rodicom na nedelny obed, kde zozeriem dvojnasobnu davku zvycajnej energie v sucasnosti pre mna urcenej na obed a matka aj tak salie ako malo som zjedol. a tak sa to snazi dohnat. v minulosti pripravovala na nase navstevy jeden az dva druhy kolacov. dnes s kludnym svedomim pripravy tri druhy (pecenie a varenie je jej jediny konicek) a kedze sa to skoro vobec nepoje, na zaver dna ma donuti aby som si vzal domov balicek tych dobrot. ja ho vezmem a tri dni ho mam v chladnicke a pak do kosa. je to smutne, ale je to tak. a deti v somalsku hladuju!

porad! ako jej mam vysvetlit, ze tento moj proces je nezvratny a ze sa marne snazi? ako jej mam vysvetlit, ze tie jej energeticky narocne balicky doma hadzeme do kosa (a s tym sa jej vobec nemozem priznat)? ze z toho zjeme v pondelok po jednom zakusku (ja, dcera, manzelka) a zvysok nam fakt nechuti!!! ked mi v tomto poradis budem rad!!! :-))

Je dosť háklivé radiť takto "naslepo", ale na druhej strane nezaškodí, ak si vymeníme skúsenosti.

Začnem od konca - najskôr vyriešim tie sladkosti, ktoré nám prischnú ako "výslužka" z návštevy. My sme objavili kompromisný spôsob, ako koláčikmi nakŕmiť niekoho iného, než odpadkový kôš. Nedeľné zákusky treba v pondelok odniesť do práce a rozdať každému, kto má na ne chuť. Aby to nebola čistá beštialita, je vhodné komentovať vec korektne - "dostali sme jed a u nás doma ho nikto nechce, dá si niekto?".

Ostatne, ak si z koláčikov každý len zobne, nikomu neublížia a spravia milú náladu na úvod pracovného týždňa.

A teraz čo s hostinami u rodičov?

Týmto fenoménom je postihnutých dosť ľudí, čo chudnú. Ono sa to nezdá, ale je to vážny problém, ktorý môže viesť k priberaniu, alebo k narušeniu vzťahov. V horšom prípade k obom problémom. Príklad bežného výdatného obedu u nás, kým som bol tučný, zjedol som viac, ako je v tomto zozname:

Takýto obedík stačí prirátať k akýmkoľvek raňajkám a večeri a redukčná diéta je mŕtva. Jasné, ak človek nemá s nadváhou problém, takýto exces mu neublíži. Ak ale človek chudne a chce prijeť denne okolo 5 500 kJ energie, dvojnásobok príjmu sa prejaví.

Čo s tým? Práve zvoníte u vašich a čaká vás výkrmné poobedie?

Potom ostáva nasadiť asertívne techniky komunikácie a nepopustiť. Matka musí pochopiť, že to myslíte vážne. Je priam isté, že jej to nebude trvať krátko. Zmena je neľahká, pre rodičov môže pohostenie byť aj dôležitým symbolom, ako vám chcú povedať, že vás majú radi. V niektorých rodinách to nevedia povedať slovami a len opulentné nedeľné obedy dávajú tušiť lásku.

Preto je to neľahké.

Zrejme budete musieť nejaký čas odmietať. Asertívne, nie agresívne.

Pri odmietaní je vhodné myslieť na techniku preskakujúcej gramoplatne - vopred sa pripravte, že na vaše odmietnutie bude matka nejako reagovať - jej cieľom bude to odmietnutie prebiť nejakým tromfom. Preto čokoľvek povie, vy to zopakujte a skončite tým, že trváte na svojom.

Zopakovanie je dôležité, aby matka vedela, že ste jej argument vnímali. Príklad:

• Matka: Konečne sa dopiekol ten koláč, čo máš tak rád.
• Syn: Ach, ten by som si dal naozaj rád, ale množstvo energie z obeda už neumožní, aby som si ho dal. Chudnem a to so sebou prináša aj takéto, nepríjemné obmedzenia. Tvoj koláč mám veľmi rád, ale teraz si ho asi niekoľko rokov nebudem môcť dovoliť.
• Matka: Ale ja som ho piekla len pre teba. Snáď ho aspoň okoštuješ.
• Syn: Vážim si to, že si ho piekla pre mňa, priam cítim, aký je skvelý. Rád by som ho okoštoval, ale neskôr by ma to mrzelo. Obezita ma môže zabiť a to iste nikto z nás nechce.
• Matka: No ale už sa neondi. Z jedného rezu sa ti nemôže nič stať.
• Syn: Možno sa zdá, že z jedného rezu mi nič nebude. Práve však jeden rez tohto koláču predstavuje takmer polovicu dennej energie, akú smiem prijať. Už na obed som prekročil...
• Matka: Tak si daj a potom to vyšportuješ.
• Syn: Áno, keby som športoval, nemal by som dnes tieto problémy, ale mňa cvičenie nebaví. Nechcem kvôli 20 sekundovej koštovke niekoľko hodín behať a cvičiť.
• Matka: Vyzeráš hrozne schudnutý, to je nezdravé tak rýchlo chudnúť, mal by si už prestať, lebo dostaneš tuberkulózu.
• Syn: Áno, som teraz chudší, ale ver mi, že sa cítim lepšie. Som obratnejší, v noci sa nepotím, nie som stále zadýchaný. Stravujem sa kvalitne a konzultoval som vec so svojím lekárom, posledne bol veľmi spokojný, ako sa mi darí. Práve preto by som to nerád skazil koláčikom.

A tak ďalej. Pri asertívnej komunikácii je teda dôležité, aby ste jednali s matkou čo najúctivejšie, ale pritom trvali na svojom. Musí jasne cítiť, že ju (aj jej koláč) uznávate, vážite si jej námahu, no nedáte si. Ak poľavíte raz a nakoniec si koláčik dáte, nabudúce bude naliehať dlhšie a naliehavejšie, pretože bude vedieť, že sa síce okúňate, ale ste zlomiteľní. Preto je dobré nepoľaviť. Ak si mienite dať, vopred oznámte, že si dáte 40 gramový rez a vytiahnite miniatúrnu váhu. Aspoň bude veselo. Ale potom si už nepridajte.

Nebude to pre nikoho ľahké. Ona bude asi sklamaná ("tak som sa tešila, ako si konečne dobre zaje") a vy budete mať chuť na zakázané ovocie...

Vŕšenie overených jedál

Pri starších ľuďoch bude v hre ešte aj niečo ako posttraumatický syndróm. Prežili vojnu a obdobie nedostatku. Nám by chceli dopriať istotu a dostatok. Niekedy sa to potom zvrháva do absurdít.

• Po opakovanom ponúkaní si konečne a naveľa dám kúsok rezňa. Zajtra keď prídem, bude ma čakať 6 až 12 rezňov.
• Navaríme dusený karfiól zo strúhankou. Zajtra budú na stole nakúpené 4 hlavy karfiólu a 2 vrecká strúhanky. Samozrejme, nezjedia sa ale ďalší deň pribudnú "pre istotu" ešte 2 hlavy.

Podobné reakcie sú napriek opakovaným pokusom o dohodu časté. A ako sa rozprávame so známyli, je to takmer so železnou pravidelnosťou platný princíp v mnohých rodinách, kde väčšina členov potrebuje skôr redukšnú diétu než hody.

Mne sa pri komunikácii s rodinou darí technika, že si vopred naordinujem, čo by som ten deň chcel jesť a koľko. A funguje to.

Posledne sme mali slávnostnejšie stretnutie a jednoducho som sa aktívne podieľal na nákupe a "scenári". Kúpili sa mŕtve lososy. Sú to drahšie ryby, ktoré uzná aj gazdiná zo starej školy (na sviatky treba piecť a vyprážať). Aj malý kúsok zasýti, sú chutné. Obklopené zeleninou a trochou ryže, či zemiakov predstavujú akceptovateľný prísun energie. Pstruhy sú tiež dobrým tipom - každý dostane jeden. Efektné, chutné, zdravé.

Akurát pozor na to. Už sme zažili aj situáciu, kedy sme staršiu pani postupne "naučili", že losos je pomerne ľahké jedlo. Na pare, alebo na panvičke (bez pridaného tuku) v menšej dávke občas úplne v pohode. Oslavovali čosi a tak povedala rodine, že ona by chcela kúsok lososa ako luxusné jedlo. Skončila so žlčníkovým záchvatom, pretože nepočítala s tým, že losos nemá pred podávaním plávať v oleji a ani hranolky že nie sú tou najlepšou prílohou. Takže niekedy nestačí povedať na čo ste zvyknutí ak idete do rodiny, kde sa fritéza považuje za diétnejšiu formu prípravy jedál.

Proti pôvodnej dohode sa asi na stole objaví aj torta, alebo krémeše. No a tie si už jednoducho nedajte. V každej rodine to, samozrejme, funguje trocha inak, ale tento model nie je ojedinelý...